Recipročná strecha na Hobiťom dome pri Ekocentre SOSNA
Na fotografiách vidíte postup výstavby „Hobitieho domu“ od základov až po tzv. Recipročnú strechu, ktorá je jednou z úplne prvých svojho druhu na Slovensku. Pod vedením stavbyvedúceho Róberta Mergeščíka a tesára Tomáša Laluhu a s pomocou mnohých dobrovoľníkov sme koncom septembra dokončili krov a momentálne pracujeme na jeho zadoskovaní. Strecha bude prikrytá hydroizolačnou fóliou a spolu so severnou stranou budovy bude celá prisypaná hlinou, čím vznikne obrovský vegetačný „krtinec“. Domček, ktorý sa nachádza na pozemku Ekocentra SOSNA, bude po dokončení jednak ukážkou malej nízkorozpočtovej, nízkoenergetickej ekologickej stavby, vykurovanie bude zabezpečené Trombeho stenou a tzv. Raketovou pecou.
V apríli tohto roku sme začali na základe projektu Róberta Mergeščíka s výstavbou „Hobitieho domu“ na pozemku Ekocentra SOSNA v Družstevnej pri Hornáde (okres Košice). Budova je postavená na klasických, sypaných základoch z drveného kameňa. Steny budovy sú postavené technikou Earthbags, pri ktorej sa na seba ukladajú vrecia plnené ílovitou zeminou a po uložení každého radu sú vrecia ubíjané do jednej roviny.
Budova je zastrešená Recipročnou strechou, ktorej nosné prvky boli postavené z neohranenej guľatiny. Recipročná strecha je zostavená na dočasnej centrálnej podpere, ktorá drží prvé krokvy v správnej výške. Prvá nosná krokva sa položí medzi veniec a dočasnú centrálnu podperu a ďalšie krokvy sú postupne pridávané, pričom každá nasledujúca sa vrcholom opiera o tú predchádzajúcu. Posledná krokva sa oprie o vrchol predchádzajúcej a zároveň popod prvú krokvu, čím sa vytvorí pevný, samonosný celok. Krokvy sú spájané závitovými tyčami, kolíkmi, alebo drôtom. Po vsunutí poslednej nosnej krokvy sa odstráni centrálna podpera.
Recipročná strecha, tiež známa ako strecha Mandala, sa používa od dvanásteho storočia v čínskej a japonskej architektúre. Poslednú dobu je stále populárnejšou pri ekologických stavbách, najmä typu „roundhouse“ (kruhový dom).
Viac informácií nájdete na https://www.facebook.com/ekocentrum.sosna alebo www.sosna.sk
Autorom článku je Štefan Szabó, SOSNA, o.z.
