Hlina

Hlina je náš prirodzený tradičný materiál, ktorý sme používali na stavanie už tisícročia.

Hlina je prírodný materiál, u nás sa vyskytuje v hojnom množstve pod povrchom humusu. Slovenské dediny mali svoje hliniská, kde zvykli ťažiť hlinu, alebo priamo na mieste výstavby domu. Hlina vznikla zvetrávaním hornín. Hlina obsahuje íl, prach, piesok a niekedy aj štrk. Spojivom hliny je íl. Hlina pridaním vody naberá na elasticite a vysychaním vtrdne, takže pri tvrdnutí nedochádza k chemickým reakciám (ako pri cemente), takže sa dá donekonečna recyklovať a vôbec nestráca svoje vlastnosti. Íl dokáže pomerne rýchlo absorbovať vzdušnú vlhkosť, čo sa využíva na vylepšenie kvality vnútorného prostredia aj v novostavbách. Hlina sa pomerne jednoducho spracováva, je priateľský materiál. Nevýhodou hliny je, že neodoláva priamej vode. (Autor: Ing. arch. Zuzana Kierulfová)

Vlastnosti

Hlina je dostatočne pevná aj na nosné konštrukcie, je nehorľavá, ľahko dostupná, schopná spríjemniť obytné prostredie. Schopnosť pracovať s vlhkosťou z nej robí veľmi vhodný materiál do interiérov. Rozmanitosť hlinených techník je daná miestnymi prírodnými podmienkami a dostupnými materiálmi. Hlina bola v rôznej miere používaná takmer všade, kedže jej zdroje je možné nájsť veľmi ľahko. V nížinatých a južnejších oblastiach sa stavali hlinené domy nabíjané, nahadzované, murovali sa z hlinených váľkov, alebo tehál, prípadne sa hlina kombinovala s výpletom.  Všetky steny boli tvorené z hliny. V záplavových oblastiach sa robila podmurovka z kameňa, alebo pálených tehál. Ak ideme viac na sever a do vyšších oblastí, nachádzame hlinu ako doplnkový materiál. Niekde ako maltu na murovanie kamenných  stien, inde ako výplň medzi drevom, prípadne ako hlinenú omietku. Tu je dominantným materiálom kameň a drevo. V dreveniciach je využívaná hlina zároveň ako protipožiarna ochrana. (Autor: Mgr.art. Roman Miškov )

Ján Kollár: Národnie spievanky 1 – Hospodárstvo a roľníctvo