ArTUR sa dlhodobo snaží nájsť udržateľné spôsoby stavania a zameriava sa hlavne na technické riešenia, ale ja sa na to chcem pozrieť aj trochu z takého filozofického pohľadu.
Workshopové stavanie je v stavebníctve unikátom prírodného staviteľstva a je jeho obrovskou devízou. Asi na žiadnu inú stavbu ľudia nechodia dobrovoľne, či dokonca zato platia. Ľudí to priťahuje, zúčastňujú sa a ak je dobre zorganizovaný, tak sa môže spraviť kopec práce, vládne dobrá nálada a ľudia z nich majú skvelé zážitky. Hostitelia sú radi za vykonanú prácu a pozitívnu energiu, ktorá im akoby ostane v dome zapísaná. Účastníci si odnášajú know-how a často sa v budúcnosti sami stávajú hostiteľmi workshopov na vlastnej stavbe, či sa dokonca sami začnú venovať remeslu. Ľudia sa zoznamujú a sieťujú a tie vzťahy často pokračujú aj mimo workshopu.
Vlastniť príbytok dáva človeku pocit bezpečia a istoty do budúcnosti a je aj dôležitou zložkou jeho pocitu slobody. Vlastné bývanie sa ale stáva pomaly luxusom napriek tomu, že ide o tak základnú životnú potrebu. Je to naše bezprostredné, až intímne životné prostredie a preto sa kvôli tomu zadlžujeme kľudne aj na desaťročia. To nás viaže ku kolobehu zarábania peňazí a zaobstarávania potrieb bežného života.
V zásade tu vidím dva hlavné dôvody.Hlavnou motiváciou asi väčšiny ľudí sa pohybuje okolo predstavy zdravého, k prírode šetrného, sebestačného a možno aj lacného domova, ktorý sa ľudia môžu naučiť svojpomocne postaviť. Je tu ale možno ešte aj iný hlbší dôvod.
Workshopy na prírodných stavbách priťahujú ľudí, ktorý hľadajú v živote inú cestu ako tú, ktorú nám ponúka moderná spoločnosť. Cestu bližšie k prírode, k slobode a určitej životnej harmónii.
Antropológ David Graeber odhaduje že až 50% ľudských prác je nezmyselných – t.j. ich vykonávatelia nevidia alebo nechápu zmysel svojej pracovnej náplne a to dokonca aj vtedy, keď je súčasťou ich náplne predstierať, že zmysel má (napr.: predajcovia).
Každý si na túto otázku odpovedá po svojom, ale peniaze musí zarábať každý, pretože bez nich nebýva, nestravuje sa, nezabáva sa a vlastne ani neprežije. Práci pre peniaze venujeme najproduktívnejšiu časť našich dní aj keď nás osobne nemusí naplňovať. Výsledkom môžu byť vyhorenie, depresie, následne pokazené vzťahy a to možno aj preto, lebo sa cítime hnaní a na zamyslenie sa, aký zmysel naša práca má často neostáva čas.
Prácou pre peniaze naplňujeme ciele zadávateľov práce. O ich úmysloch často veľa nevieme, prípadne vieme, ale nemusíme sa s nimi stotožňovať, napr. zisk. Možno aj toto je jeden z dôvodov prečo sa na svete deje mnoho vecí s ktorými síce málokto vnútorne súhlasí, ale mnohí na tom usilovne pracujú, pretože ich to živí. Keby ľudia svojej práci verili, že prinesie na zem lepší život a nepracovali by len, aby zaplatili účty a zabezpečili si blahobyt, tak by boli možno vyrovnanejší a zároveň by zabezpečili lepší život aj pre budúce pokolenia.
Verím, že je možné s touto témou na pôde workshopu pracovať a ľudom poskytnúť priestor na zamyslenie a zorientovanie sa. Manuálna práca cez deň dokáže rozhýbať usedené telá a vyčistená myseľ sa môže poobede/večer venovať vnútornému upratovaniu skrz špeciálne designované workshopy. V tejto oblasti nám môžu pomôcť vedomosti a skúsenosti z vedením kurzov osobnostného rozvoja či zážitkového vzdelávania. Takéto explicitné zameranie by mohlo pomôcť mnohým ľuďom, ktorý hľadajú cestu von z nepríjemného kolobehu.
Lacnejší dom, menší dlh a menšia mesačná splátka zmenšujú ten tlak a uvoľňujú ľudskú kapacitu na naplňovanie vlastného zmyslu. Prírodné stavby sú často drahšie ako tie z konvenčných materiálov a preto sa mnohí nakoniec rozhodnú pre ne, aj keď im je prírodná stavba sympatickejšia. Prečo majú byť ľudia, ktorí nechcú prírode škodiť v nevýhode? Naozaj má byť šetrnosť voči prírode výsadou bohatších? Ako to otočiť, aby boli takéto domy lacnejšie, čo mnohí aj nejak intuitívne očakávajú? Čo sa s tým dá spraviť?
S čím vieme pohnúť?
Možno sa zdanlivá nevýhoda vyššej prácnosti dá pomocou workshopov otočiť vo výhodu. Platiť len za nevyhnutnú odbornú prácu a využiť maximum neplatenej práce – tj, prácu samostaviteľa, jeho blízkych a účastníkov workshopov.
Každý stavebný materiál sa v skutočnosti skladá z primárnych materiálov, ktoré nám poskytuje Zem ako dar a najrôznejšej ľudskej práce, za ktorú musíme platiť. Preto je dobré používať materiály, ktoré potrebujú čo najmenej spracovania a sú lokálne – slamené balíky, drevená guľatina, hlina a pod. Je potrebné nájsť optimálnu mieru pri používaní takýchto materiálov a v prípade potreby používať aj sofistikovanejší materiál.
Takýto projekt vyžaduje technologické postupy a dizajn, ktorý počíta s uvedenými požiadavkami. Je to výzva ako stvorená pre odborníkov nášho združenia. Know-how tu je, možno by stačilo to skompletizovať a otestovať. Čo všetko z domu by sa dalo spraviť cez workshopy? Ako by sa dali nastaviť stavebné procesy optimalizované na workshopy?
Ak by takýto dizajn vznikol a vymysleli sa aj postupy, bolo by možné toto profesionalizovať? Mohol by z toho vzniknúť nový dodávateľský model takpovediac na kľúč? Postaviť na tom živnosť? Namiesto profesionalizácie v konkrétnom remesle sa venovať organizácii workshopov a uplatniť ich pri rôzne veľkých stavbách?
Ak by to bolo možné aplikovať aj na väčšie stavby, tak by stálo zato skúsiť to na nejakom bytovom dome. Je známe, že m2 obytnej plochy v bytovke, či paneláku je lacnejší ako v jednotlivom rodinnom dome. Bolo by možné postaviť povedzme 4-6 bytový dom takouto formou? Čo by to obnášalo? Založenie bytového družstva budúcich vlastníkov? Developerskú spoločnosť postavenú na celkom novom principiálnom základe?
Rád by som sa tejto téme nasledujúci rok venoval a inicioval zriadenie Tvorivého tímu, ktorý by mal za úlohu zozbierať potrebné know-how v tejto oblasti a preskúmať možnosti takéhoto smerovania.