Permakultúra

Vybrať si bývanie podľa vlastného spôsobu života – ohľaduplného k životnému prostrediu – je v našich mestách takmer nemožné. V súčasnosti sme v bytových domoch závislí od infraštruktúry v okolí nášho bydliska, na neustálom prísune energií, čistého vzduchu a vody, materiálov a potravín. S odpadom, ktorý zostáva po ich použití, si často nevieme rady.

Ak máme možnosť riešiť vlastné bývanie v rodinnom dome a teda nemusíme čakať na zmenu prístupu developerov, je vhodné navrhnúť dom tak, aby sme čo najviac uplatnili uzavreté princípy prírody – prírodné kolobehy. V permakultúre, tak ako v prírode, hľadíme na odpad ako na nevyužitý zdroj. Podľa jej zásad používame len prírodné a recyklovateľné materiály vyrobené nenáročnými technológiami, čistý vzduch sa mení len na vydýchaný vzduch bez škodlivín, spotrebovaná energia je hlavne z obnoviteľných zdrojov, voda sa použije viackrát a ak z objektu odchádza, tak lokálne prečistená.

Treba začať sebou

Každý, kto sa chystá vybudovať si svoj domov, hľadá príklady a získava vo svojom okolí informácie, aby z nich poskladal svoj dom snov. Niekto inklinuje k masívnej stavbe z tehál, inému sa páčia drevostavby. Lenže dom nie je len konštrukcia, je to najmä priestor. Treba si ujasniť vlastné požiadavky na bývanie. Najlepšie je predstaviť si seba pri konkrétnych činnostiach v dome. Takých, na ktoré sme zvyknutí z nášho súčasného domova alebo nových, po ktorých túžime. Inak sa môže stať, že vybudujeme niečo, čo nebudeme potrebovať a využívať alebo naopak nám niektoré priestory budú chýbať. V prvom prípade ide o plytvanie a v druhom o zhoršenie alebo obmedzenie starostlivosti o seba či svoje okolie. Ani jedno nepatrí medzi ciele permakultúry.

Nízkoenergetický a zeleň integrujúci koncept domu

V súčasnej dobe niet pochýb o tom, že sa musíme uskromniť v spotrebe energie. Permakultúra umožňuje prejsť na nízkoenergetické systémy so vztýčenou hlavou – bez dramatického zníženia kvality nášho života. V mnohých oblastiach môže dokonca priniesť jeho podstatne vyššiu kvalitu ako je tomu dnes.

Pri úvahách o umiestnení domu je potrebné zohľadniť klimatické podmienky, orientáciu na svetové strany, sklon terénu, kvalitu zastavanej pôdy a vzájomný vzťah domu a jeho bezprostredného okolia. V permakultúre využívame všetky danosti prostredia vo svoj prospech, nevýhody môžeme zmeniť na výhody ak zmeníme svoj pohľad na daný stav.

 Jedným z najúčinnejších opatrení na zníženie energetickej náročnosti domu je pasívne získavanie slnečnej energie. Preto by dom nemal byť tienený okolitým terénom, zástavbou alebo hustým porastom. Listnaté stromy pred južnou fasádou sú však viac ako vítané, pretože v lete poskytujú potrebný tieň a v zime prepúšťajú slnko.

 Dôležitý je aj tvar domu. Vhodné riešenie je bez výčnelkov, vikierov či arkierov a s optimálnym pomerom povrchu a objemu (čo najväčší objem pri čo najmenšom povrchu). Ak by malo ísť o návrh viacerých domov, vhodnejší je aj spoločný vykurovací systém. Viac domov pričlenených k sebe znamená úspory energie, materiálov i prác pri výstavbe. Pre dosiahnutie spoločensko-estetických kvalít je pre architekta výzvou možnosť vytvoriť zaujímavý poloverejný priestor pre obyvateľov domov.

 Okrem kompaktného tvaru domu je dôležitá aj orientácia podľa pozdĺžnej osi v smere východ – západ tak, aby čo najviac obytných miestností bolo na južnej fasáde. Pomocné priestory je vhodnejšie umiestniť k severnej fasáde. Okrem tohto by dom mal mať aj nevykurované priestory, tzv. nárazníkovú zónu, ktoré na určité obdobie v roku rozširujú úžitkovú plochu domu. Súčasne znižujú úniky tepla a zlepšujú tepelnú pohodu domu. Okrem zimnej záhrady na juhu je vhodné na severnej strane domu zriadiť chladník. Nízkoenergetický dom musí mať v obvodovej konštrukcii dostatočne hrubú izoláciu (rádovo 25 – 40 cm) a kvalitné tepelnoizolačné okná a dvere.

 Permakultúra sa snaží o vysoký stupeň integrácie domu a zelene. Tým sa úloha domu rozširuje o ďalšiu funkciu. Zelené strechy, popínavé rastliny na fasáde, zimné záhrady sú už pomerne známymi nástrojmi architekta pri navrhovaní domu. Málokto si uvedomuje, že možno využiť rastliny, ktoré majiteľovi poskytujú priamy úžitok – najlepšie vo forme biozeleniny alebo bioovocia (fazuľa, tekvice, vinič a pod.).

 Správny výber technológií a surovín

Pri zvažovaní, aké materiály použijeme vzhľadom k ich účelu, je dôležité mať ich komplexné posúdenie. V permakultúre využívame lokálne dostupné obnoviteľné a recyklovateľné suroviny (v našich zemepisných šírkach drevo, slamu, hlinu, trstinu, ovčiu vlnu, kameň). Stavebný materiál si vyberáme prioritne taký, na ktorého výrobu nie je potrebné veľké množstvo energie. Rovnako dáme prednosť tradičným stavebným postupom pred energeticky a technicky nenáročnými novými technológiami. Prednosť majú ľahko dostupné suroviny, najlepšie z daného regiónu, ktoré nevyžadujú dlhý transport. Aj takto môžeme znížiť negatívny dopad dopravy na životné prostredie.

 Jedným z najuniverzálnejších stavebných materiálov je drevo. Patrí medzi obnoviteľné suroviny, stromy viažu CO₂, má výborné konštrukčné vlastnosti, pri správnej povrchovej úprave je odolné voči poveternostným vplyvom a bezpečné z hľadiska horľavosti. Pocitovo je príjemné a zabezpečuje zdravú mikroklímu. Zvyšky zo spracovania je možné využiť ako palivo bez toho, aby sme zvýšili podiel CO₂ v atmosfére. Stále netradičnou konštrukciou sú u nás slamené baly, hoci majú dobré tepelno-izolačné vlastnosti a ľahko sa s nimi manipuluje. Slama je v suchom stave trvácna a v kombinácii s hlinenou omietkou nehorľavá. Hlina je vo všeobecnosti obzvlášť vhodný materiál, pretože akumuluje teplo, reguluje vlhkosť, zlepšuje vnútornú mikroklímu. Má rôzne spôsoby využitia a umožňuje viaceré technologické postupy.

 S akými energiami počítať

Dom musí byť navrhnutý ako nízkoenergetický, využívajúci pasívne solárne zisky a obnoviteľné zdroje energie. Ideálnym zdrojom energie je drevo, v ktorom je uskladnená ľahko dostupná energia zo slnka. Náročnejšie aktívne solárne systémy využívame technologicky čo najjednoduchšie (napríklad samotiažové lokálne solárne kolektory, jednoduché vzduchové kolektory). Ideálne je, ak sú súčasťou fasády. Vzhľadom na súčasný počet obyvateľov a stav životného prostredia je prijateľným riešením aj systém riadeného vetrania so spätným získavaním tepla. Hoci nejde o prirodzené prúdenie vzduchu, dom s vetracou jednotkou ušetrí v porovnaní s domom bez nej približne polovicu energie na vykurovanie. Asi najproblematickejšie je rozhodnutie, či pripojiť dom na verejný rozvod elektriny. Na dodávateľa zvyčajne nemáme žiadny dosah a sme na ňom potom závislí. Pokiaľ je náš dom vo väčšej vzdialenosti od odberného miesta, rozhodneme sa pre lokálne využitie vetra, vodného toku alebo pre fotovoltaické články. Vhodným záložným zdrojom by mohla byť elektrocentrála spaľujúca použitý rastlinný olej.

 Nakladanie s vodou

Sladká voda je jedným z najviac ohrozených zdrojov na Zemi. V permakultúre sa snažíme o zachytávanie dažďovej vody zo strechy do retenčnej nádrže. Voda odtiaľ preteká do zásobníka a ďalej sa distribuuje oddeleným rozvodom do kúpeľne (umývadlo, pračka, WC, sprcha) a do záhrady na polievanie. Na čistenie vody je vhodné zriadiť koreňovú čističku, v ktorej sa využívajú na čistenie prirodzené procesy prebiehajúce v mokradiach. Ideálne je, keď prečistená voda zostáva na pozemku na ďalšie využitie (jazierko, nádrž so vlhkomilnou zeleňou) namiesto vypúšťania do vodného toku .

Článok bol uverejnený v časopise Ekobývanie, autor: Ing.arch. Patrik Martin. (člen ArTUR)