Udržateľnosť

Jeden z kritérií udržateľnosti je pohľad na materiály, ktoré pri stavbe používame.

Na čo treba vypočet PEI, CO2 a SO2 viazanej v stavbe?
EPD vedú k zásadnému zníženiu spotreby energie na prevádzku domu. Je však možné postaviť EPD so zníženým množstvom zabudovanej energie (PEI), prípadne taký EPD, ktorý je CO2 neutrálny vo výstavbe.

Detajlné vypočtové tabuľky (a zároveň vypočtový príklad) je možné stiahnúť nižšie. Pokiaľ sa vo výpočtoch napriek opakovaným kontrolám nájde chyba, budeme radi ak nás na to upozornite. Ak dopracujete alebo vylepšíte tabulky budeme radi ak  nám ich pošlete, zapracujeme zmeny aby všetci z toho mohli profitovať. (open source koncept)

Výpočtová tabuľka  MATERIALY_POROVNANIE_PEI_CO2_SO2

Ku každému materiálu sme pripísali hodnoty PEI ekv. (viazanej primárnej energie) a emisie CO2 ekv. (GWP – gobálny potenciál oteplovania) a SO2 ekv. (AP – Acidification potential – potenciál okysľovania prostredia). Tieto údaje sa opierajú prevažne o rakúsky zoznam materiálov öbox z Energieistitutu Vorarlbergu, ktorý bol publikovaný aj v knihe Passivhaus Bauteilkatalog. iEPD (Inštitút pre energeticky pasívne domy, Slovensko,www.iepd.sk ) a ArTUR (Architektúra pre trvalo udržateľný rozvoj www.ozartur.sk ) spracovalI v rámci kofinancovaného projektu brožúru, ktorá porovnáva rôzne alternatívne materiály a ich vlastnosti. Na základe tejto práce sme následne vytvorili excelovú tabuľku, pomocou ktorej sa dajú ľahko porovnať rôzne stavebné varianty.

Nezohľadnené vo výpočtoch:
Technické inštalácie, doprava a manipulácia materiálu na stavbe. No vzhľadom na váhu, by bol aj tento údaj skôr nevýhodný pre masívnu stavbu.

Vysvetlenie pojmov a údajov:

Viazaná primárna energia (PEI), tzv. „šedá energia“

Je to údaj v MJ, ktorý v sebe zahŕňa množstvo spotrebovanej primárnej energie v danom materiály. Ide o energiu vynaloženú na získanie suroviny, výrobu a dopravu materiálu. Jeden MJ zodpovedá v prepočte cca. 0,27KWh.
Emisie CO2ekv. (potenciál globálneho otepľovania)

Tento údaj zahŕňa emisie látok prispievajúcich ku skleníkovému efektu. Oxid uhličitý sa vzhľadom k najväčším množstvám používa ako ekvivalent. Nás zaujíma, koľko kilogramov CO2 bolo uvoľnených pri výrobe materiálu. Nie každý materiál má pozitívnu bilanciu CO2. Napríklad drevo alebo iné dorastajúce suroviny počas rastu absorbovali viac CO2, ako sa uvoľní pri ich príprave a zabudovaní v stavbe.

Emisie SO2ekv. (potenciál okysľovania životného prostredia)

Ako ekvivalent sa používa oxid siričitý, ale údaj zahŕňa aj daľšie plyny podieľajúce sa na acidifikácii, predovšetkým oxid dusíka a amoniak. Tento menej známy, ale tiež dôležitý údaj nám dáva informácie o nezvratnom procese zasírenia okolia priemyslenou produkciou. Plyny reagujú a viažu sa v atmosfére s vodou a dopadajú na Zem predovšetkým v podobe kyslých dažďov. Tie spôsobujú poškodenie vodných, lesných a pôdnych ekosystémov, ale aj budov.

ÚVOD K EKOLOGICKEJ ARCHITEKTÚRE (Prečo ekologická architektúra už nestačí?)

Koncom minulého storočia sa priemyselná výroba znásobovala, s rastom životnej úrovne sa zvyšovala kúpna sila, ktorá vývoj priemyslu podporila a celkovo na svete, hlavne v rozvojových krajinách začala populácia enormne rásť. Zem nám už nejaký čas dáva najavo, a aj vedci na to upozorňujú, že našou činnosťou meníme naše životné podmienky k horšiemu.

Od 1970-tych rokov každý rok pribúda na svete viac ako 70 miliónov ľudí, čo znamená že potreba fosílnych palív, čerstvej vody, zrnovín, rýb a lesov prevyšuje ponuku. Každý týždeň potrebuje potravu a príbytok 1,5 milióna nových ľudí. Zaberáme viac úrodnej pôdy a problém sa ešte prehlbuje. A ako by to nestačilo, veda nám okrem riešenia niektorých problémov, ďalšie problémy aj prináša, okrem iného v podobe životu škodlivých chemických látok. Kým stihneme korigovať chyby v priemysle, tak si nadlho poškodzujeme naše prostredie – naša planéta a teda aj náš život a životy ďalších generácií. Rýchlosť a veľký rozsah súčasného vývoja je nebezpečný, lebo nemáme dostatočný čas na odsledovanie dôsledkov našich činov vo výrobe a stavebníctve.

Súvislosti udržateľnej architektúry a stavebníctva

V stavebnom priemysle, vo výstavbe a bývaní sa spotrebuje cca 40% energie ročne z celkovej spotreby energie vo svete. V 90 rokoch sa v Nemecku začali stavať prvé domy (tzv. pasívne domy), ktoré vedeli v prevádzke znížiť spotrebu energie 10 násobne oproti bežným domom, a päťnásobne oproti nízkoenergetickým domom. Tento prístup vie v stavebníctve okamžite viditeľne znížiť našu spotrebu. Netýka sa to len novostavieb, ale aj rekonštrukcií a dokonca aj celých bytoviek a verejných budov.

Zároveň, ako reakcia na choroby vyvolané pobytom v nezdravom prostredí budov tzv. syndróm chorých budov, vznikla teória stavebnej biológie, ktorá v sebe zahŕňa všetky aspekty, ako by sa malo pristupovať k výstavbe tak, aby sme si aktívne tvorili zdravé prostredie, či už vnútorné, alebo vonkajšie. S tým súvisí znalosť a výber materiálov, povrchov, výber lokality na stavanie, správny návrh stavby.

Kvalitná architektúra vyžaduje kvalitný projekt, znalosť materiálov a technických systémov, obnoviteľných zdrojov energie, schopnosť správneho výberu a kombinácií. Kritériami nášho výberu a tvorby by mali byť skutočné potreby ľudí, ekonomická a energetická efektívnosť, zdravie a neškodenie prírode a jej zdrojom.

Stavba a obyvatelia využívajú okrem energie aj vodu, vzduch a iné prírodné zdroje, s ktorými musíme nakladať šetrne a vrátiť ich do prírody v nepoškodenej a neškodnej forme. Vytvárame odpad, ktorý by sme mali minimalizovať, triediť a recyklovať. Na recykláciu by mali myslieť už výrobcovia pri výrobe chemických látok, materiálov aj produktov a spotrebitelia by to mali od nich vyžadovať. V USA sa pred pár rokmi zrodil koncept výroby “cradle to cradle” (z kolísky do kolísky), ktorý hovorí o potrebe vyrábať len také látky, materiály, ktoré sa dajú recyklovať bez degradácie alebo straty ich vlastností.

Úrodnú pôdu a zeleň treba chrániť a ponechať v maximálnej miere a v biodiverzite. Ak pôdu zaberieme, vhodné je využívať vegetačné strechy, vegetačné parkovacie plochy, sadiť stromy, vytvárať prírodné jazierka. Pomôžeme si tak udržať prijateľnú vonkajšiu klímu v lete a zadržať vodu z prívalových dažďov, hlavne v meste.

Ak vykonávame aj malú stavebnú činnosť, meníme tým naše prirodzené prostredie – prírodu, a musíme teda konať tak, aby sme si prostredie nakoniec našou vlastnou činnosťou nezhoršovali. Mnohí z nás stratili kontakt s prírodou a ľudia, ktorí sa z mesta sťahujú na vidiek, nevedia svoje záhradky využiť. Stávajú sa otrokmi svojich trávnikov za vysokými betónovými múrmi, ktoré bránia slnku, pohybu zvierat a komunikácii medzi ľuďmi.

Udržateľné stavebníctvo teda nie je iba o šetrení energie, zdravých materiáloch z obnoviteľných zdrojov, ale o všetkých súvislostiach v rátane tvorby spoločenského života, ochrany kultúrnych hodnôt, riešenia dopravy aj o sebestačnosti fungovania. O riadení vývoja celých sídiel, aby fungovali dobre a efektívne, s čo najmenšou ekologickou stopou.

A tak, ako je pri šetriacej stavbe zatiaľ uspokojujúcim riešením pasívny dom z prírodných materiálov využívajúci obnoviteľnú energiu, tak treba aplikovať tie najlepšie riešenia pri výrobe elektriny, pri hospodárení s pôdou a jej surovinami, pri doprave. Celý tento komplex hospodárenia okolo domu a spôsobu života zahŕňa permakultúra – udržateľná kultúra/život.

Ujasnenie si pojmov:

Nedávne aj súčasné snahy o zmenu v architektúre priateľskej k prírode sú označované podobnými pojmami s odlišným významom:

Ekologická a zelená architektúra: Ekológia je veda „…o vzťahoch organizmov s okolitým svetom, to znamená v širšom význame veda o podmienkach života.“. Ekologická aj zelená architektúra je pojem, ktorý nám navodzuje architektúru využívajúcu rôzne prvky prírody, hoci v súčasnosti sa k tomu začína pridávať aj šetrenie energie.

Solárna architektúra: využíva hlavne pasívnu slnečnú energiu, no nie je zameraná na šetrenie energie dobrým zaizolovaním, ako je to pri pasívnych domoch. (v niektorých krajinách si zamieňajú výraz solárny dom a pasívny dom, takže vznikajú nedorozumenia)

Nízkoenergetická, pasívna, aktívna, nulová a plusová architektúra je zameraná len na spotrebu energie a každý z týchto výrazov je definovaný presnými číslami potreby tepla na vykurovanie.
Nízkoenergetické domy – sú tepelne izolované tak, že majú potrebu tepla na vykurovanie 50 kWh/m2/rok. Majú zlepšenú izoláciu.

Aktívne domy sú nízkoenergetické domy s elektronikou zabezpečujúcou automatické riadenie vetrania a tienenia okien. Sústredia sa na zníženie potreby vykurovania inteligentným elektrickým riadením.
Pasívne domy – sú veľmi dobre tepelne izolované, majú potrebu tepla na vykurovanie do 15 kWh/m2/rok (pri obnove starých domov 25 kWh/m2/rok), vetranie je tiež efektívne a znižuje straty tepla. V kritériách je obmedzená aj energia na chladenie a ostatná elektrická spotreba, takže riešenie je komplexnejšie. Sú zamerané na optimalizáciu šetrenia tepla dobrou izoláciou a riadeným vetraním.

Nulové a plusové domy – sú pasívne domy, ktoré majú zabudovanú malú výrobu elektrickej energie (malú elektráreň), aby pokryli potrebnú spotrebu, prípadne vyrobili viac ako dom potrebuje a predali do siete.

Udržateľná architektúra: V súčasnosti je nutné tvoriť architektúru, ktorá popri plnení potrebných účelov, rieši aj komplexne problém neškodenia prírode a to v jej celom procese od výstavby, údržby až po prestavbu a zánik, či recykláciu. Zatiaľ sme začali používať pojem udržateľná architektúra, lebo by mala byť taká, aby sme udržali životné prostredie pre ďalšie generácie. Aby po nás neostala len veľká kopa chemického smetia bez života ako vo filme Wall-e.

Ekologická stopa: je odhadovaná celková plocha ekologicky produktívnej pôdy a vody využívaná výhradne na zabezpečenie zdrojov a asimiláciu odpadov produkovaných danou

page2image25920 page2image26080 page2image26240 page2image26400

populáciou, pri používaní bežných technológií. V súčasnosti sa táto hodnota všeobecne považuje za ukazovateľ udržateľnosti rozvoja. Každý z nás za sebou zanecháva každou činnosťou a samotným bytím menšie alebo väčšie stopy na životnom prostredí – zdraví našej planéty. Existujú rôzne výpočty pre ekologickú stopu.

“Life-cycle” menežment: Pri hodnotení stavebných výrobkov, či dokonca celých stavieb treba zohľadňovať ich vplyv na životné prostredie od ich vzniku, času ich využívania až po likvidáciu.

Budúcnosť. Aký asi bude ďalší výraz pre budúcu architektúru, keď nám už obsah súčasných pojmov nepostačí? Vlastne sme sa ešte v skutočnosti nepriblížili ani tej zelenej, či ekologickej architektúre, a už vieme, že treba postupovať rýchlejšie a problémy v stavebníctve riešiť razantnejšie. V budúcnosti budeme asi hlavne obnovovať, zateplovať, prestavovať, vylepšovať, nadstavovať, zintenzívňovať, recyklovať a zachraňovať.

Myslieť si, že v súčasnosti vieme stavať a žiť udržateľne je mýtus. Keďže v cene výstavby a stavebných materiáloch nie je zahrnutá cena za poškodzovanie životného prostredia, nie je ani dostatočný stimul pre riešenie tohto problému trhovým mechanizmom. Malo by to byť pre nás výzvou a zdravé životné prostredie by malo byť spoločenskou objednávkou aby mohol trh uspokojiť dopyt po zdravom prostredí. Iným mechanizmom na zmenu sú nariadenia vlád.

Mali by sme mať vždy na mysli tento pravdivý výrok pripisovaný jednému indiánskemu náčelníkovi: “Udržateľný rozvoj neznamená, že sme zdedili Zem od našich rodičov, ale že sme si ju požičali od našich detí.”

Načrtnuté problémy v úvode ukazujú, že ak sa chceme priblížiť k ideálu “ekodomu”, treba myslieť na mnoho súvislostí:

  1. Nerozpínať sa na pôde, pôdu zaberať len s čo najmenšími dôsledkami
  2. Prispieť k fungovaniu spoločenstva
  3. Mať dom navrhnutý ako ekosystém
  4. Postaviť kvalitnú stavbu pre skutočné potreby
  5. Zohľadniť miestne tradície a materiály
  6. Oprava a úprava namiesto búrania. Zachovanie kultúrneho dedičstva
  7. Vytvoriť zdravý interiér
  8. Používať len nezávadné a neškodné materiály
  9. Používať čo najmenej energie
  10. Využívať len obnoviteľnú energiu
  11. Komfort áno, ale nie na úkor životného prostredia

Nerozpínať sa, pôdu zaberať len s čo najmenšími dôsledkami

Pôda je naša živiteľka. Súš pokrýva na našej planéte 149 mil. km2. Aj keď sa nezdá, že by dopad jedného malého rodinného domu a jeho prevádzky mohol byť na životné prostredie významný, ale ak by to isté postavila a prevádzkovala polovica populácie, môže to mať už veľký dôsledok.

V poslednej dobe, zjednodušene a kriticky povedané, v mestách sa u nás zaberajú parky obchodnými centrami, na úrodnej pôde sa budujú rozľahlé logistické centrá, podporuje sa automobilová doprava a v dedinách si na úrodnej pôde ľudia budujú bungalovy s dvojgarážou, s vysokými múrmi, s kúskom anglického trávnika, lebo inak pôdu ani využiť už nevedia. Prečo ľudia nevidia že je to nesprávne a treba konať inak?

Prispieť k fungovaniu spoločenstva.

Mladí ľudia sa vysťahujú z mesta, dochádzajú autom míňajúc neobnovitelnú energiu, nakupujú v hypersupercentrách a do miestneho obchodíka nezájdu, suseda už nestretnú a cez vysoký múr ani nevidia. Nová “developerská” prímestská zástavba vyzerá ako väzenie budúcnosti. Tieto trendy nemajú nič spoločné s udržateľným riešením bývania.

Pri nových zástavbách by sa mali aplikovať princípy permakultúry, ktoré riešia dom a jeho okolie, prevádzku domu komplexne a v súvislostiach.

Mestá majú veľké problémy. Začínajú byť pre život nepríjemné a aby z nich ľudia nemuseli utekať, treba vrátiť mesto zase ľuďom, dostať doň viac zelene, znížiť množstvo áut, posilnením pešej, ciklistickej a hromadnej dopravy. Víziou je úsporné, zdravé, obytné, spravodlivé mesto.

Mať dom navrhnutý ako ekosystém.

Problémom pre prírodu je aj naše nakladanie s vodou, vzduchom, výkalmi a odpadom. Bohužiaľ zatiaľ je pre ľudstvo typický otvorený lineárny priebeh: na vstupe čerpáme suroviny v prírode, na výstupe do nej vraciame nepoužiteľný odpad. Ak by sme takto pri veľkosti našej populácie pokračovali, príroda sa s tým nevysporiada a naše životné prostredie zanikne. Je našou povinnosťou začať sa správať v zmysle prírodného ekosystému, ktorý je typický uzavretým cyklom materiálových tokov: výstupy na jeho konci sa stávajú vstupmi na začiatku.

Tvorba kvalitného prostredia podľa skutočných potrieb užívateľov.
Znie to ako samozrejmosť, ale ľudia často sami nedokážu identifikovať svoje
potreby. Často vidíme zbytočne veľké domy, z ktorých sa obýva pár izieb. Ešte horšie sú mestské ulice navrhované nie pre ľudí, ale pre autá. V hĺbke duše túžime po inom prostredí. Je to skôr úlohou projektantov tieto potreby identifikovať (aj v situácii, keď si ich ani klient neuvedomuje) a riešenie skutočným potrebám podriadiť.

Zohľadniť miestne tradície a materiály.

Tradičný prístup je často prístupom ohľaduplným k prostrediu, skúsenosť generácií pomáhala pri voľbe vhodného staveniska i pri optimalizácii konštrukcie a voľbe materiálov. Súvisí s ochranou identity, genia loci a sociokultúrnych hodnôt.

Oprava a úprava namiesto búrania.
Staré tradičné domy majú svojho ducha, proporcie a okolie, z ktorého vyrástli a majú aj svoju kultúrnu hodnotu. Energia do staršej stavby bola už vložená a väčšinou sú tradičné domy stavané z nezávadných prírodných materiálov s malou zabudovanou energiou. Staršie domy je treba vedieť pochopiť, rešpektovať a obnoviť ich. Zvýšiť štandard ale bez veľkých zásahov a s použitím vhodných techník a materiálov. Nakoniec môže byť výsledok lepší ako novostavba.

Vytvoriť zdravý interiér

Stavby vznikli ako potreba ochrany pred nepriaznivím počasím a predátormi, no v dnešnej dobe sa náš život tak zmenil, že celý život strávme v stavbách. Mnoho ľudí začína trpieť tzv.

civilizačnými chorobami a hovoríme o syndrómome chorých budov. Nastáva čas, kedy sa musíme zamyslieť a naše činy korigovať.

V druhej polovici minulého storočia sa vyvinul vedný odbor stavebná biológia, ako reakcia na rýchly vývoj v stavebníctve a na škodlivé vplyvy stavieb, zariadenia a prevádzky, ktoré sa dali odpozorovať na ľuďoch, ktorí stavbu dlhodobo užívali.

Jedným z priekopníkov tohto nového vedného odboru je Hubert Palm, ktorému je pripisovaný pojem stavebnej biológie a výrok, že človek má tri druhy “kože”: vlastnú kožu, druhou kožou je oblečenie a tretiu kožu tvorí budova, v ktorej žijeme.

Ďalším dôležitým predstaviteľom stavebnej biológie je profesor Anton Schneider z Inštitútu pre

stavebnú biológiu (baubiologie) a ekológiu v Neubeuerne (IBN), ktorý stanovil tzv. 25 smerníc pre zdravé bývanie.

  1. stavebný pozemok bez prírodných a umelých anomálií a porúch
  2. umiestnenie obytných domov mimo zdroja emisií a hluku
  3. decentralizovaný spôsob výstavby v sídlach obklopených zeleňou
  4. individuálna výstavba v spojení s prírodou, vychádzajúca v ústrety človeku a potrebám

rodiny a spoločenstvu

  1. používanie prírodných a nefalšovaných stavebných materiálov (bez škodlivých prísad)
  2. prirodzená regulácia vzduchu vo vnútornom prostredí (pomocou sorpčných stavebných

materiálov)

  1. obmedzenie a rýchle odstránenie nadbytočnej vlhkosti v novostavbách
  2. vhodný pomer medzi akumulačnou a izolačnou hmotou
  3. optimálna teplota vzduchu a povrchov v miestnosti
  4. dobrá kvalita vzduchu, vďaka prirodzenému vetraniu
  5. vykurovanie sálavým teplom
  6. obmedzenie umelých elektromagnetických polí
  7. přirozený elektrický náboj a fyziologicky příznivá ionizace vzduchu v obytných prostorách
  8. přirozené magnetické pole Země (geomagnetické pole) zachování přirozených

elektromagnetických poli

  1. použitie stavebných materiálov s nízkou rádioaktivitou
  2. ochrana proti hluku a vibráciám s ohľadom na potreby človeka
  3. neutrálna alebo príjemná vôňa bez vylučovania jedovatých látok
  4. redukcia škodlivých látok, baktérií, plesní, prachu a alergénov
  5. vysoká kvalita pitnej vody
  6. nezpôsobovať nijakým spôsobom zhoršovanie životného prostredia
  7. minimalizácia spotreby energie pri maximálnom využití obnoviteľných zdrojov
  8. výber stavebných materiálov prednostne z miestnych zdrojov, nepodporovanie ťažby

nedostatkových nebo rizikových surovín

  1. denné svetlo, umelé osvetlenie a farba zodpovedajúca prirodzeným podmienkam
  2. používanie fyziologických poznatkov k tvorbe interiérov a zariadení
  3. vytváranie harmonických pomerov, proporcií a foriem

Používať len nezávadné a neškodné materiály.

V architektúre sa priemyselný rozvoj a rozvoj techniky prejavil v tom, že bolo možné vytvárať umelé prostredia, nezávislé od miesta, prírodných podmienok, začali sa vyvíjať rôzne stavebné materiály na báze chémie.

V roku 2003 navrhla Európska Komisia novú legislatívu REACH (REACH je skratkou plného názvu Registrácia, Evaluácia a Autorizácia Chemických látok) s cieľom skontrolovať zdravotné a environmentálne dopady asi 30 000 chemických látok z približne 100 000, ktoré dnes každodenne využívajú spotrebitelia či priemysel. Cieľom legislatívy REACH je zlepšiť ochranu

životného prostredia i zdravia obyvateľov EÚ dôslednejšou kontrolou používaných chemických látok. Chemická agentúra, so sídlom vo Fínsku, pôsobí ako centrály bod systému REACH: spravuje databázu dôležitú pre fungovanie systému, koordinuje hlbšie preskúmanie podozrivých látok a vedie verejnú databázu, v ktorej môžu spotrebitelia i experti nájsť informácie o nebezpečných chemikáliách.

http://ec.europa.eu/environment/chemicals/reach.htm

Zdá sa celkom prirodzené že niektorí začínajú znovu používať prírodné materiály, overené tisícročiami.

Výber stavebného materiálu

Často nám výber materiálov “diktuje” cena. Neuvedomujeme si však, že v cene výrobkov nie je zatiaľ premietnutý škodlivý vplyv na nás a na životné prostredie a preto ceny výrobkov nie sú v podstate reálne. Pri snahe o udržateľnú architektúru, je potrebný cieľavedomý výber stavebných materiálov.

Ako by sme mali materiál vyberať:

  • funkčnosť, kultúrna a klimatická vhodnosť – materiál musí byť vhodný na to, čo od neho chceme a mal by zapadnúť do nášho prostredia.
  • zdravotná nezávadnosť (pozitívny vplyv na zdravie a pohodu človeka) Napríklad prírodné materiály nám vedia pomôcť vytvoriť prirodzenú vlhkosť v interiéri, aby sa nám nevysušovali sliznice.
  • dlhá životnosť, trvanlivosť súvisí s malou údržbou a udržateľnosťou
  • lokálnosť – použiť materiály z miestnych zdrojov (dopravná náročnosť je jedným z hlavných

    negatívnych vplyvov výstavby na životné prostredie, lokálnosť zvyšuje zamestnanosť)

  • obnoviteľné suroviny, efektívne využívanie surovín, zohľadnenie ohraničenosti prírodných

    zdrojov a vplyvu ich ťažby na krajinu,

  • použitie materiálov s minimálnou energetickou spotrebou a minimálnym zaťažením

    životného prostredia pri ich získavaní a preprave. Výrobky sa už v súčasnosti porovnávajú z hľadiska: zabudovanej energie PEI (Primary Energy Inbuild), z hľadiska produkcie plynov spôsobujúcich skleníkový efekt – CO2 eqv./m2 a z hľadiska zasírenia prostredia – SO2 eqv./ m2.

  • možná bezproblémová recyklovateľnosť. Na recykláciu musia myslieť už výrobcovia pri výrobe materiálov aj produktov. V USA sa pred pár rokmi zrodil koncept “cradle to cradle” (z kolísky do kolísky), ktorý ukázal riešenie problematiky umelo vytvorených látok. Do Slovenčiny nebol zatiaľ preložený. Je veľmi dôležitý a týka sa najmä výrobcov.

    Zníženie spotreby neobnoviteľnej energie.

    Už od energetickej krízy pred 40 rokmi sme si začali uvedomovať že sme vo veľkej miere závislí od neobnoviteľných zdrojov energie a že pri našej vzrastajúcej spotrebe nám tieto zdroje nevydržia. Odvtedy sa začali hľadat spôsoby aj v stavebníctve, aby sa znížila energia potrebná na prevádzku stavieb, alebo ako využívať obnoviteľnú energiu, tzv. alternatívne zdroje, ktoré nám ponúka príroda v podobe slnka, vetra, vody.

    Najrýchlejší a najväčší dopad na zníženie energie môžu mať pasívne domy. Nemecký fyzik Dr. Feist a švéd Bo Adamson prišli na pomerne jednoduchú vec. Domy sa dajú dobre tepelne izolovať, aby sa pasívna slnečná energia získaná cez okná maximálne využila a straty vetraním sa znížili pomocou výmenníka vzduchu.

    S pasívnymi domami súvisí kvalitná výstavba podľa projektu a výpočtov.

page6image25512

Kritériá pre pasívne domy riešia aj tepelnú pohodu v lete, obmedzujú aj celkovú využívanú energiu na spotrebiče, a zohľadňujú aj to, ako je energia pre dom vyrábaná. Celkovo výstavba takýchto domov znižuje spotrebu energie niekoľkonásobne.

Výnimočnosť a fungovanie pasívneho domu spočíva:

• v pasívnom využívaní slnečnej energie,

• vo využívaní vnútorných zdrojov tepla (obyvatelia, spotrebiče),

• v spätnom využívaní tepla z vnútorného vzduchu.

Takéto energetické zisky možno dosiahnuť predovšetkým vďaka:

  • tepelnej izolácii konštrukcii (U < 0,15W/(m2K)),
  • oknám s výborne izolovanými rámami (Uw okolo 0,8),
  • eliminácii tepelných mostov v konštrukciách,
  • vzduchová priepustnosť netesnosťami musí byť menšia ako 0,6-násobok objemu budovy za 1 hodinu pri rozdiele tlakov vonkajšieho a vnútorneho vzduchu 50 Pa, t.j. n50<0,6 /h ),
  • riadenému vetraniu so spätným získavaním tepla (s minimálnou efektívnou 80% účinnosťou).

    Využitie alternatívnych (obnoviteľných) zdrojov energie

    Aj úsporná stavba potrebuje energiu „zvonka“ – ak jej nie je veľa, vieme ju pokryť aj z obnoviteľných zdrojov.
    Tepelné čerpadlá sú založené na princípe výroby tepla z malého tepelného rozdielu vody či vzduchu. Oplatia sa vtedy, ak máme dobre zaizolovaný dom. Napríklad pri pasívnom dome môže tepelné čerpadlo pokryť celú spotrebu energie na kúrenie a ohrev vody.

    Slnečná energia: zo slnka môžeme získať teplo slnečnými kolektormi alebo elektrinu fotovoltaikou, zatiaľ však nemajú dostatočnú účinnosť hlavne v zime, resp. skladovanie elektriny v baterkách je problematické.
    Vodná energia: strmých vodných tokov na Slovensku nie je veľa a využitie vody z riek v nížinách je finančne aj stavebne náročné.

    Využitie vetra sa možno rozšíri viac, keď bude bežne možné energiu akumulovať v tekutom vzduchu.
    Pri využití alternatívnych zdrojov treba brať do úvahy že výroba a životnosť aktívnych prístrojov pôsobí zatiaľ negatívne na naše prostredie a preto môže byť efektívnejšie stavať nezávislé elektrárne z alternatívnych zdrojov pre viac domov naraz, ako samostatne na každom dome. Pasívny dom má zatiaľ celkovo najmenší negatívny vplyv na životné prostredie lebo maximalizuje ušetrené slnečné zisky pasívnym spôsobom.

    Biomasa: využitie dreva a rastlých surovín je tradičnou alternatívou. Krb nie je účinný a nespaľuje čisto, preto treba uprednostniť akumulačnéi sálavé piecky. Využívajú sa aj centrálne kotolne na drevné štiepky, slamu, rastliny pestované špeciálne ako energetický zdroj.

    Treba počítať s energiou potrebnou pre celý životný cyklus stavby.

    Komfort áno, ale nie na úkor životného prostredia

    Pozitívne je, že v stavebníctve, ak by sa stavali pasívne domy z materiálov s minimálnym negatívnym vplyvom a staré stavby by sa na dobrý energetický štandard obnovili, bol by to pomerne rýchly veľký krok k zníženiu energie v stavebníctve. A pritom pasívny dom poskytuje zvýšenie komfortu.

page7image24240 page7image24400 page7image24560 page7image24720 page7image24880 page7image25040 page7image25200

V našej technicky vyspelejšej spoločnosti by sme si mohli želať, aby nastal obrat v spoločenskej atmosfére aj v myslení ľudí. Ľudia snáď zistia že od určitej úrovne ďalší komfort na úkor životného prostredia viac šťastia neprináša.

Problémom bude, že možno preľudnené rozvíjajúce sa krajiny nebudú vedieť preskočiť vývoj a prebrať len tie najefektívnejšie riešenia.

Snaha o korigovanie vývoja

Zdá sa, že ľudstvo sa vždy v poslednej chvíli spamätá a snaží sa robiť nápravy. Napríklad najnovšie ideme harpúnou chytať vesmírne smetie, ktoré sme tam vyniesli.

Najrýchlejšie nápravy, resp. korekcia vývoja v stavebníctve a bývaní sa dá okrem trhovej stimulácie dosiahnuť aj správnymi nariadeniami vlád.

9. mája 2010 bolo prijaté Uznesenie európskeho parlamentu -SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov hovorí, že členské štáty musia zabezpečiť aby od roku 2020 všetky nové budovy boli budovami s takmer nulovou spotrebou energie.

Schválený bol aj návrh SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o energetickej účinnosti. Touto smernicou sa ustanovuje spoločný rámec na podporu energetickej účinnosti v rámci Únie s cieľom zabezpečiť dosiahnutie cieľa Únie v podobe úspory primárnej energie vo výške 20 % do roku 2020 a pripraviť cestu pre ďalšie zvyšovanie energetickej účinnosti po tomto dátume.

Členské štáty musia zabezpečiť, aby verejné orgány obstarávali iba produkty, služby a budovy s vysokou úrovňou energetickej účinnosti.

Hodnotenie udržateľnosti ako pomoc k predajnosti

V Európe aj na americkom kontinente sa používa niekoľko programov na vyhodnocovanie udržateľnosti najmä väčších verejných stavieb. Tieto programy ako je Leeds, Breem, NDGNB/ ÖGNI a iné sa využívajú aj na zlepšenie imidžu a predajnosti stavieb. Niektoré nie sú v hodnotení dostatočne dôsledné, ale je to jeden z prvých krokov na presadenie “zeleného” myslenia medzi veľké stavebné spoločnosti a developerov.

Aj rodinné domy novostavby sú povinne hodnotené energetickým certifikátom a čím lepšia energetická trieda sa dosiahne, tým je väčšia predajná cena domu.

Je nevyhnutné, aby sme počas nášho života kráčali čo najjemnejšie, lebo pri tom množstve ľudí na Zemi, je aj pri najlepšej vôli ťažké nezanechávať za sebou veľké stopy.

čerpanie z literatúry:

  • Pifko, H.: Zelená architektúra: desatoro. ASB – Architektúra, Stavebníctvo Bývanie, roč.15, 2008, č.10 , s.50-53
  • http://www.zosity-humanistov.sk/2009/06/rast-populacie-a-klimaticke-zmeny/
  • http://udrzatelne.sk/udrzatelny-rozvoj
  • http://ec.europa.eu/environment/chemicals/reach.htm
  • http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0370:FIN:SK:PDF

page8image21536 page8image21696

• (Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (prijatá vládou SR dňa 10. 10. 2001)
• http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/F34F511CC50CD268C1256ADA003D484F?

OpenDocument) • www.iepd.sk
• www.ozartur.sk

page9image2304 page9image2464 page9image2624 page9image2784

Najbližšie udalosti
jan
18
Št
9:00 Kurz: Hlinené omietky M1- Prípra... @ Ekocentrum ArTUR
Kurz: Hlinené omietky M1- Prípra... @ Ekocentrum ArTUR
jan 18 @ 9:00 – jan 20 @ 16:00
Kurz: Hlinené omietky M1- Príprava hlinenej malty na omietku @ Ekocentrum ArTUR | Hrubý Šúr | Bratislavský kraj | Slovensko
Pozývame začiatočníkov aj skúsených na Kurz ďalšieho vzdelávania, uznaný Európskymi partnermi. Lektori: Roman Miškov Obsah kurzu : Úvod k hlineným omietkam, Vlastnosti a skúšky hliny, Vnútorné prostredie, Omietkové zmesi, Udržateľné stavebníctvo. Cena: 130 eur (vrátane lektorného, stravy, ubytovania, materiálu, zapožičania náradia a skúšky) Miesto: Ekocentrum ArTUR, Hrubý Šúr 237 Kurz končí tretí deň skúškou a udelením certifikátov. Učebné osnovy modulu M1 –  15 hod: Úvod k hlineným omietkam: Hlinené stavanie v súvislosti s kultúrnym dedičstvom a náboženstvom. Tradičné hlinené stavby v Európe. Vnútorné prostredie Ílové materiály – hlina ako stavebný materiál: terminológia, íl a plnivo, testovanie hliny, materiály hlineného staviteľstva a produkty, príklady použitia hliny v stavbách. Pohlcovanie vlhkosti hlinou – porovnanie s bežne používanými materiálmi, stavebné vlastnosti hlinených omietok, špecifické vlastnosti hliny ako stavebného materiálu. Tepelné, biologické, ekologické a iné vlastnosti. Pohlcovanie vlhkosti omietkou – porovnanie vlastností hlinených omietok s inými omietkami. Základné znalosti o stavebnej biológii, ekologickom a regionálnom stavaní. Vlastnosti hliny Zložky a konzistencia hliny- hlavné zložky hliny, vlhkostné stavy hliny, rozdielne správanie
jan
25
Št
9:00 Obnova tradičných domov – január... @ Ekocentrum ArTUR
Obnova tradičných domov – január... @ Ekocentrum ArTUR
jan 25 @ 9:00 – jan 27 @ 14:00
Obnova tradičných domov - januárový kurz @ Ekocentrum ArTUR | Hrubý Šúr | Bratislavský kraj | Slovensko
Kurz obnova tradičných domov do súčasného štandardu so zachovaním pôvodných hodnôt domu a okolia. Ak máte záujem, napíšte na ozartur@gmail.com Cena: 150 eur (vrátane stravy a ubytovania), miesto konania: Ekocentrum ArTUR, Hrubý Šúr 237 Lektori: Zuzana Kierulfová, Boris Hochel, Lucia Marušicová, Roman Miškov, Silvia Gajdošová, Bjorn Kierulf a iní …. Osnova školenia: Prvý deň: Tradičné domy, prieskum (lektori: Lucia Marušicová, Boris Hochel, Julo Lišaník) Tradičné domy, ľudová architektúra, Prečo nebúrať, regionálne prvky, hodnoty Legislatíva a povinnosti, pamiatková zóna, pamiatka, stavebné povolenie, energetický štandard, udržateľnosť Príklady Stav domu, analýza, diagnostika, príklady odstránenia porúch 1. pomoc domu, zámer (chalupa, rodinný dom), Súvislosti a prieskum Hospodárske stavby a pivnice Drevo, oprava dreveníc Večerné prezentácie. Druhý deň: Obnova, zásady (lektori: Silvia Gajdošová, Bjorn Kierulf, Roman Miškov)  Zásady obnovy, koncept obnovy Nepriaznivý vplyv vody, odvlhčenie, metódy, príklady Prípadová štúdia Stavebná fyzika, kondenz, zateplenie, parotesnosť, vzduchotesnosť, vetranie, vnútorné prostredie Vlastnosti tradičných materiálov Večerné prezentácie. Tretí deň: Udržateľnosť, zhrnutie, exkurzia (Roman Miškov, Zuzana Kierulfová) Nové materiály a technológie Informácie o praktických kurzoch a kontakty
feb
1
Št
9:00 Kurz S1: Slama ako stavebný mate... @ Ekocentrum ArTUR
Kurz S1: Slama ako stavebný mate... @ Ekocentrum ArTUR
feb 1 @ 9:00 – feb 3 @ 15:00
Kurz S1: Slama ako stavebný materiál, koncept slameného domu @ Ekocentrum ArTUR | Hrubý Šúr | Slovensko
ArTUR pripravoval učebný materiál počas 9 rokov spoločne s partnermi (vzdelávacími “slamenými” inštitúciami) z Francúzska, Rakúska, Nemecka, Veľkej Británie, Holandska a Španielska. Lektori: Martin Křen, Barbora Hollá, Marián Ontkóc, Zuzana Kierulfová Cena: 150 eur (vrátane lektorného, ubytovania, stravy, náradia a materiálu potrebného na kurz) Kontakt: Ak máte záujem, pošlite mail na ozartur@gmail.com Slama ako stavebný materiál (U1) Spoznáte: ·   rôzne druhy slamy ·   dejiny slameného staviteľstva ·   vlastnosti dobrej slamenej konštrukcie (vlhkosť, smer vlákien, zrezaná a zložená strana, rozmery, hustota, typ povrazu) ·   bezpečnosť pri práci a ochrana zdravia (nebezpečenstvo požiaru, prachu, pošmyknutia) ·   ako manipulovať s balíkmi, deliť ich, tvarovať a uskladňovať ·   vhodné náradie (meranie, tvarovanie, manipulácia) ·   vhodné spôsoby preväzovania balíkov (uzly) Budete zvládať: ·   správne orientovať balík ·   merať balíky (rozmery, vlhkosť, hmotnosť) ·   prispôsobiť tvar balíka a zarovnať jeho konce ·   rozdeliť a previazať balík ·   rezať balík a robiť doň zárezy ·   vypočítať hustotu balíka ·   zhodnotiť vlhkosť balíka ·   používať náradie na manipuláciu s balíkmi a prispôsobiť ich tvar ·   zabezpečiť suché a dobre prevetrávané miesto na uskladnenie balíkov
Newsletter
Chcete od nás občas dostať do elektronickej schránky súhrn aktivity na našom webe? Stačí zadať Váš e-mail!