Stavba a energia

Od 70-tych rokov každý rok pribúda na svete viac ako 70 miliónov ľudí. Potreba fosílnych palív, pitnej vody, obilnín, rýb a lesov tak prevyšuje ponuku. Každý týždeň potrebuje potravu a príbytok 1,5 milióna nových ľudí. Zaberá sa čoraz viac úrodnej pôdy. A tieto problémy sa neustále len prehlbujú. Akoby to nestačilo, aj keď sa niektoré problémy vyriešia, ďalšie vznikajú v podobe množstva škodlivých chemických látok. Kým sa stihnú skorigovať chyby v priemysle, nadlho sa poškodí životné prostredie – planéta, a teda aj životy ľudí a ich ďalších generácií. Zem dáva ľuďom už nejaký čas najavo, že svojim konaním zhoršujú svoje životné podmienky, na čo upozorňujú aj vedci.

V stavebníctve, pri výstavbe a bývaní sa ročne spotrebuje približne 40 % energie z jej celkovej spotreby vo svete. Reakciou na energetickú krízu v 90-tych rokoch bolo, že sa v Nemecku začali stavať prvé tzv. pasívne domy.

Platí pravidlo, že skôr ako sa začne vyrábať energia, mali by sa hľadať možnosti, ako ňou šetriť. 

Aj úsporná stavba potrebuje energiu „zvonka“ – ak jej nie je veľa, možno ju pokryť aj z obnoviteľných zdrojov. Väčšina obnoviteľnej energie sa získava zo slnečného žiarenia, dokonca aj z vody, vetra, biomasy… V súčasnosti je nutné vyvíjať spôsoby, ako efektívne akumulovať energiu, pretože alternatívne zdroje, najmä z vetra a slnka, sú kolísavé. Pri využití alternatívnych zdrojov treba brať do úvahy možnosť efektívnejšie stavať nezávislé elektrárne z alternatívnych zdrojov pre viac domov naraz.

Tepelné čerpadlá – sú založené na princípe výroby tepla z okolia, napr. z vody, zeme, či vzduchu. Pri výrobe tepla sa využíva teplotný rozdiel. Pri úsporných domoch môže malé tepelné čerpadlo pokryť aj celú spotrebu energie na kúrenie a ohrev vody.

Slnečná energia – zo slnka možno získať teplo slnečnými kolektormi alebo elektrinu fotovoltikou. Dostupné systémy zatiaľ nemajú dostatočnú účinnosť, najmä v zime, keď je to najpotrebnejšie. Uchovávanie elektriny v batériách je ešte stále problematické.

Vodná energia – výroba elektriny využitím vodného stĺpca a toku je obnoviteľný zdroj energie s možnosťou dlhodobého využitia bez vážnych ekologických škôd. Energia vody má vysokú účinnosť a dá sa pomerne ľahko regulovať. Je dôležitá pre stabilizáciu energickej siete. Vodných tokov s prudkým spádom na Slovensku nie je veľa, ale dajú sa využiť na minielektrárne.

Využitie vetra – veterná energia má bohatý potenciál v celosvetovom meradle, pričom ponúka možnosti centralizovanej aj decentralizovanej výroby. Nevýhodou je kolísavosť. V minulosti sa využíval vietor priamo na pohon zariadení, napr. na mletie zrna.

Biomasa – energia z biomasy má svoj pôvod v slnečnom žiarení a fotosyntéze. Z tohto dôvodu ide o obnoviteľný zdroj energie. Využitie dreva a rastlinných surovín je tradičnou alternatívou. Kozub nie je účinný a nespaľuje čisto, preto treba uprednostniť akumulačné sálavé piecky. Využívajú sa aj centrálne kotolne na drevné štiepky, slamu alebo rastliny pestované špeciálne ako energetický zdroj.

Bioplyn z bioodpadu – energia vyrábaná týmto spôsobom je finančne menej náročná. Prirodzený proces rozkladu organických látok bez prístupu vzduchu za vzniku bioplynu bol známy už v stredoveku. Prvé experimenty údajne robil už Leonardo da Vinci. Za objaviteľa riadeného kvasného procesu, pri ktorom sa z bioodpadu uvoľňuje tzv. bioplyn sa však považuje taliansky fyzik A. Volta.

Geotermálna energia – geotermálna energia je najstaršou energiou na našej planéte. Najčastejšie využívaným médiom pre prenos geotermálnej energie z hlbín zeme sú termálne vody. V niektorých oblastiach sa zachytávajú aj horúce pary. Využíva sa vo forme tepelnej energie (na kúrenie) alebo na výrobu elektrickej energie v geotermálnych elektrárňach. Zvyčajne sa radí medzi obnoviteľné zdroje energie, nemusí to však platiť vždy. Niektoré zdroje geotermálnej energie sú vyčerpateľné v horizontoch desiatok rokov.

ARCHITEKTÚRA, ŠETRIACA ENERGIU

Ekologická a zelená architektúra: Ekológia je veda „…o vzťahoch organizmov s okolitým svetom, to znamená v širšom význame veda o podmienkach života“. Ekologická aj zelená architektúra sú pojmy, ktoré navodzujú predstavu architektúry využívajúcej rôzne prvky prírody, hoci v súčasnosti sa k tomu začína pridávať aj šetrenie energiou.

Solárna architektúra: Využíva najmä pasívnu slnečnú energiu, no nie je zameraná na šetrenie energiou dobrým zaizolovaním, ako je to pri pasívnych domoch. (V niektorých krajinách si zamieňajú výrazy solárny dom a pasívny dom, čím vznikajú nedorozumenia.)

Nízkoenergetické domy: majú zlepšenú izoláciu, čím sa ich potreba tepla na vykurovanie zníži na 50 kWh/m2/rok. Aby sa na túto hodnotu dostali, mali by mať riadené vetranie s rekuperáciou tepla a zníženú vzduchovú priepustnosť cez netesnosti a konštrukciu.

Aktívne domy: sú nízkoenergetické domy s elektronikou zabezpečujúcou automatické riadenie vetrania, kúrenia a tienenia okien. Zníženú potrebu vykurovania dosahujú inteligentným elektrickým riadením.

Pasívne domy: sú veľmi dobre tepelne izolované a využívajú pasívne solárne zisky. Majú potrebu tepla na vykurovanie do 15 kWh/m2/rok (pri obnovených starých domoch 25 kWh/m2/rok). V kritériách je obmedzená aj energia na chladenie a ostatná spotreba elektriny, takže riešenie je komplexnejšie. Sú zamerané na maximalizovanie šetrenia teplom dobrou izoláciou, riadeným vetraním a veľmi malou vzduchovou priepustnosťou cez netesnosti a konštrukciu.

Nulové a plusové domy: sú pasívne domy, ktoré majú zabudovanú nízkokapacitnú výrobu elektrickej energie (malú elektráreň), aby pokryli svoju spotrebu, prípadne vyrobili viac energie, ako dom potrebuje a predali ju do verejnej siete.

Udržateľná architektúra: V súčasnosti je nutné tvoriť architektúru, ktorá popri plnení potrebných účelov, komplexne rieši problém ochrany a zamedzenia negatívnych účinkov na prírodu, a to v jej celom procese od výstavby, údržby až po prestavbu a zánik, či recykláciu. Pojem udržateľná architektúra značí udržanie životného prostredia pre ďalšie generácie. Aby po nás nezostala len veľká kopa chemického odpadu bez života ako vo filme Wall-e.

Ekologická stopa: Je odhadovaná celková plocha ekologicky produktívnej pôdy a vody využívaná výhradne na zabezpečenie zdrojov a spracovanie odpadov produkovaných danou populáciou pri používaní bežných technológií. V súčasnosti sa táto hodnota všeobecne považuje za ukazovateľ udržateľnosti rozvoja. Každý z nás za sebou zanecháva každou činnosťou i samotným bytím menšie alebo väčšie stopy na životnom prostredí – zdraví našej planéty.

Manažment životného cyklu: Pri hodnotení stavebných výrobkov, či dokonca celých stavieb, treba zohľadňovať ich vplyv na životné prostredie od vzniku, času ich využívania až po likvidáciu.

STAVEBNÁ BIOLÓGIA

Pojem ekologická alebo zelená architektúra vyjadruje vzťah architektúry, stavieb k nášmu širšiemu životnému prostrediu.

Stavebná biológia skúma vplyv konkrétnej stavby na človeka – na jej konkrétneho užívateľa.

Zaoberá sa tým, ako na nás vplýva prostredie, ktoré si sami okolo seba budujeme. Stavebná biológia dáva návod na to, ako navrhovať architektúru tak, aby neškodila nášmu zdraviu, naopak, aby na nás priaznivo pôsobila.

Stavebná biológia sa stala samostatným vedným odborom a má aj interdisciplinárny charakter, okrem architektúry sa týka aj sociológie, psychológie a ekológie.

Vedný odbor stavebná biológia sa vyvinula v druhej polovici minulého storočia, ako reakcia na rýchly vývoj v stavebníctve a na škodlivé vplyvy stavieb, ktoré sa dali odpozorovať na ľuďoch, ktorí stavbu dlhodobo užívali.

V Nemecku sa tak zistilo, že rýchla výstavba domov po vojne s využitím nových technológií, začala mať negatívny vplyv na zdravie obyvateľov. Vzrástol počet alergií, astmatikov, a ľudia boli chorľavejší. Stavby so zlým vplyvom na zdravie ľudí sa začali neskôr označovať ako stavby s chorým syndrómom.

Jedným z priekopníkov tohto nového vedného odboru je Hubert Palm, ktorému je pripisovaný pojem stavebnej biológie a výrok, že človek má tri druhy “kože”: vlastnú kožu, druhou kožou je oblečenie a tretiu kožu tvorí budova, v ktorej žijeme. Tiež povedal, že: “Dom by nás nemal izolovať od okolitého sveta, ale by mal vyberať, filtrovať a ponechávať vonku všetko čo je zlé, vítať a zhromažďovať to, čo je dobré. To je možné prostredníctvom výberu správneho miesta, vhodného materiálu, tvaru stavby a správnych technických zariadení.”

Ďalším dôležitým predstaviteľom stavebnej biológie je profesor Anton Schneider z Inštitútu pre stavebnú biológiu (baubiologie) a ekológiu v Neubeuern (IBN), ktorý stanovil tzv. 25 smerníc pre zdravé bývanie:

  1. stavebný pozemok bez prírodných a umelých anomálií a porúch
  2. umiestnenie obytných domov mimo zdroja emisií a hluku
  3. decentralizovaná voľná výstavba v zazelenených sídlach
  4. individuálna výstavba v spojení s prírodou, vychádzajúca v ústrety človeku a potrebám rodiny a spoločenstvu
  5. používanie prírodných a nefalšovaných stavebných materiálov
  6. prirodzená regulácia vlhkosti vzduchu použitím hygroskopických stavebných materiálov
  7. obmedzenie a rýchle odstránenie nadbytočnej vlhkosti v novostavbách
  8. vhodný pomer medzi akumulačnou a izolačnou hmotou
  9. optimálna teplota vzduchu a povrchov v miestnosti
  10. dobrá kvalita vzduchu, vďaka prirodzenej výmene vzduchu
  11. vykurovanie sálavým teplom
  12. obmedzenie umelých elektromagnetických polí
  13. prirodzený elektrický náboj a fyziologicky priaznivá ionizácia vzduchu v obytných priestoroch
  14. prirodzené magnetické pole Zeme, zachovanie prirodzených elektromagnetických polí
  15. použitie stavebných materiálov s nízkou rádioaktivitou
  16. ochrana proti hluku a vibráciám s ohľadom na potreby človeka
  17. neutrálna alebo príjemná vôňa bez vylučovania jedovatých látok
  18. redukcia škodlivých látok, baktérií, plesní, prachu a alergénov
  19. vysoká kvalita pitnej vody
  20. nezhoršovanie životného prostredia žiadnym spôsobom
  21. minimalizácia spotreby energie pri maximálnom využití obnoviteľných zdrojov
  22. výber stavebných materiálov prednostne z miestnych zdrojov, nepodporovanie ťažby  nedostatkových alebo rizikových surovín
  23. denné  svetlo, umelé osvetlenie a farba zodpovedajúca prirodzeným podmienkam
  24. používanie fyziologických poznatkov pri tvorbe interiérov a zariadení
  25. vytváranie harmonických pomerov, proporcií a foriem
Najbližšie udalosti
sep
7
Št
9:00 Kurz: Špecialista na hlinené omi... @ Ekocentrum ArTUR
Kurz: Špecialista na hlinené omi... @ Ekocentrum ArTUR
sep 7 @ 9:00 – sep 9 @ 16:00
Kurz: Špecialista na hlinené omietky M1- Príprava hlinenej malty na omietku @ Ekocentrum ArTUR | Hrubý Šúr | Bratislavský kraj | Slovensko
Pozývame začiatočníkov aj skúsených na Kurz ďalšieho vzdelávania, akreditovaný MŠ SR a uznaný Európskymi partnermi. Lektori: Stano Prorok/Roman Miškov, asistentka: Kierulfová Zuzana Obsah kurzu : Úvod k hlineným omietkam, Vlastnosti a skúšky hliny, Vnútorné prostredie, Omietkové zmesi, Udržateľné stavebníctvo. Kurz končí tretí deň skúškou a udelením certifikátov. Kurz je súčasťou projektu Zelená obnova, stavanie a bývanie, podporeného Blokovým grantom pre MVO a podporu partnerstiev švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Učebné osnovy modulu M1 –  15 hod: Úvod k hlineným omietkam: Hlinené stavanie v súvislosti s kultúrnym dedičstvom a náboženstvom. Tradičné hlinené stavby v Európe. Vnútorné prostredie Ílové materiály – hlina ako stavebný materiál: terminológia, íl a plnivo, testovanie hliny, materiály hlineného staviteľstva a produkty, príklady použitia hliny v stavbách. Pohlcovanie vlhkosti hlinou – porovnanie s bežne používanými materiálmi, stavebné vlastnosti hlinených omietok, špecifické vlastnosti hliny ako stavebného materiálu. Tepelné, biologické, ekologické a iné vlastnosti. Pohlcovanie vlhkosti omietkou – porovnanie vlastností hlinených omietok s inými omietkami. Základné znalosti o stavebnej biológii, ekologickom a regionálnom stavaní. Vlastnosti hliny Zložky a
sep
23
So
10:00 Konferencia Zdravé domy 2017, Ži... @ S2 Žilina, ArTUR Hrubý Šúr
Konferencia Zdravé domy 2017, Ži... @ S2 Žilina, ArTUR Hrubý Šúr
sep 23 @ 10:00 – sep 25 @ 18:00
Konferencia Zdravé domy 2017, Žilina, Hrubý Šúr @ S2 Žilina, ArTUR Hrubý Šúr
PRIHLÁŠKA 1. deň 23.9.2017 (sobota), Žilina v divadle S2, SEMINÁR PRE VEREJNOSŤ (od 10:00 – 17:00) (prezentovať budú členovia ArTURu) Doobeda: Čo je dôležité pri stavbe ekodomu? Ako a kde nájsť remeselníkov a materiál na stavbu Výber materiálov z pohľadu EKOlógie a EKOnómie Energie, nakladanie s vodou a odpadom Poobede Skúsenosti a projekty vybraných architektov Realizácie vybraných remeselníkov a firiem Diskusie pri bare 🙂 2. deň 24.9.2017 (nedeľa), exkurzia zo Žiliny smer Hrubý Šúr 3. deň 25.9.2017 (pondelok), Hrubý Šúr, odborný program pre projektantov a architektov Doobeda: Prierez prírodným staviteľstvom na Slovensku a v Čechách Postup a špecifiká pri navrhovaní domov z prírodných materiálov Skladby a detaily stien a systémy hlinených a vápenných omietok Zásady pri zatepľovaní prírodnými materiálmi Poobede: blok Interiér 2017 (Témy budú doplnené) VSTUPNÉ: Študenti majú 2/3 zľavu, členovia ArTURu majú 1/3 zľavu  23.9. SOBOTA – celodenný seminár v Žiline (15 euro s občerstvením)  24.9. NEDEĽA – Exkurzia na ceste Žilina – Hrubý Šúr, večerné diskusie a premietanie v ekocentre ArTUR, Hrubý Šúr (15 euro
sep
28
Št
9:00 Kurz: Špecialista na hlinené omi... @ ekocentrum ArTUR
Kurz: Špecialista na hlinené omi... @ ekocentrum ArTUR
sep 28 @ 9:00 – sep 30 @ 16:00
Kurz: Špecialista na hlinené omietky, modul M2 - Nanášanie hlinenej omietky @ ekocentrum ArTUR | Hrubý Šúr | Bratislavský kraj | Slovensko
Pozývame začiatočníkov aj skúsených na Kurz ďalšieho vzdelávania, akreditovaný MŠ SR a uznaný Európskymi partnermi. Lektori: Stano Prorok/Roman Miškov, asistent: Zuzana Kierulfová Obsah kurzu : Vnútorné omietky, Príprava podkladu pod omietku, Výber skladby omietok, Jadrové omietky a podklady, Hotové výrobky, Stavenisko, Vrchné a jednovrstvové omietky Kurz končí tretí deň skúškou a udelením certifikátov. Vnútorné omietky: Omietkové systémy. Zámery povrchových úprav: dekorácia, ochrana vnútorného povrchu, použitie technického vybavenia, zlepšenie parametrov vnútorného prostredia (vlhkosť, teplo, akustika a pod.) Prehľad hlavných typov vnútorných povrchových úprav: obloženie drevom, textil, dekoračné panely, papier, obkladačky, omietky, dekoračné omietky, farebné nátery, impregnácie. Použitie hlinených omietok Výberové kritériá pre rôzne typy povrchových úprav: stav stien, použitie priestorov (verejné/súkromné, suchá/vlhká prevádzka, intenzita používania a pod.), typ užívateľov (tichí/turbulentní) Vlastnosti, ktoré sa očakávajú od omietky: prídržnosť, súdržnosť, odolnosť, stupeň tvorby trhlín, farba, textúra, úroveň paropriepustnosti Hlavné zložky omietacích mált a poterov, ich funkcie. Spojivo: cement, vápno, sadra, hlina, akrylátové a vinylové polyméry. Plnivo: piesok, mramorová múčka, krieda, tehlová drť (antuka), puzolány (spevnený sopečný popol), a pod. Riedidlo: voda. Vlákna: rastlinné, zvieracie, syntetické. Farbivá: pigmenty,
Newsletter
Chcete od nás občas dostať do elektronickej schránky súhrn aktivity na našom webe? Stačí zadať Váš e-mail!