Interiér a dizajn

Obsah

    Dizajn s prihliadnutím na ľudské telo a myseľ

    autor: Veronika Kotradyová, Fakulta architektúry STU Bratislava (Uverejnené v roku 2012 v magazíne EKOBYVANIE)

    Architektúra a dizajn nás tvaruje a v tom horšom zmysle aj deformuje. Aby bol človek stredobodom architektúry, musí byť ponímaná vysoko interdisciplinárne. Rešpektovať znalosti z oblasti spoločenských vied, ergonómie, neuroergonómie a medicíny všeobecne, je už v progresívnom dizajne úplne samozrejmosťou.

    Stavajú sa obrovské obytné budovy a mamutie administratívne komplexy so žiadnym pochopením resp. empatiou ku skutočným potrebám ich užívateľov. Máloktorí súčasní architekti a investori sa zamýšľajú nad humánnou stránkou veci, investori chcú predovšetkým výhodne predať a nad ďalekosiahlymi dôsledkami sa už ďalej nezamýšľajú. Architekti sú v ich službách a musia rešpektovať ich požiadavky, majú však možnosť zmysluplne argumentovať a určitým spôsobom byť „advokátmi“ budúcich užívateľov.

    Často sa stáva, že dizajnéri a architekti pri svojej tvorbe myslia viac na to, ako budova alebo výrobok budú vyzerať a čo povedia kolegovia z brandže na ich originalitu a inovatívnosť či trendovosť, a pritom zabúdajú, ako sa v priestore budú jeho užívatelia cítiť, alebo v prípade produktového dizajnu, s akým pocitom budú ich výrobky používať. Či z toho budú užívatelia mať potešenie alebo sériu frustrácií, ktoré sa prejavia negatívne na ich aktuálnej nálade, psychickej pohode a z dlhodobého hľadiska aj na celkovom zdravotnom stave, je zvyčajne pre tvorcov druhoradé. Aj samotní užívatelia/investori pri tvorbe svojho súkromného prostredia často myslia na reprezentatívnosť svojho priestoru a to, čo povedia „tí druhí“, než na to, ako sa v ňom budú skutočne cítiť.

    Nesprávne návyky a stereotypy sú hlboko vžité v našej kultúre a ich odstránenie si vyžaduje spojené úsilie odborníkov z oblasti medicíny, ergonómie, psychológie, sociológie, architektúry a urbanizmu a tiež zákonodarcov, legislatívy, ekonómov, a tiež spoluprácu mienkotvorných médií.

    Frustrácia z hmotného prostredia, ktoré nás obklopuje, vedie (obzvlášť u mládeže) ku hľadaniu úniku z reality v rôznych závislostiach a prejaviť sa môže psychickými poruchami a na psychosomatickej úrovni aj fyzickými ochoreniami.

    Základnou tézou našej filozofie je, že prostredie/ mikroprostredie (bytový aj verejný interiér, v ktorom väčšinu nášho života pobývame) ovplyvňuje naše:

    ● správanie

    ● pocit pohody (v rámci krátkodobého pobytu v interiéri)

    ● fyzické a duševné zdravie (v rámci dlhodobého pobytu v interiéri).

    Nie je možné posudzovať nejakú osobu a jej potreby mimo jej kontextu, preto poňať dizajn ako terapiu znamená „zanalyzovať“ užívateľa komplexne počnúc zdravotnými problémami, cez sociálnu anamnézu (jeho rodinné a sociálne zázemie a tiež jeho pracovné prostredie) a zmyslové, racionálne a emocionálne preferencie užívateľa.

    Súčasná populácia trpí predovšetkým civilizačnými chorobami 21. storočia, spôsobené prejedaním, stresom, fajčením, pitím alkoholu a nedostatkom pohybu.

    Ľudí trápi srdcovo-cievny systém, chronické choroby pľúc, rakovina a metabolické ochorenia, ako je cukrovka. Všetky tieto problémy sa dajú zmierniť alebo až úplne vylúčiť spolu s celkovým zdravým spôsobom života (čo sa životosprávy týka) aj znižovaním environmentálneho stresu, teda stresu spôsobeného naším materiálnym prostredím. Stres sa dá zvládnuť okrem iného aj správnym životným štýlom (dostatok spánku, pravidelné stravovanie) a vyhýbaním sa stresujúcim podmienkam prostredia. Je dobré byť obklopení obľúbenými vecami a mať vytvorené prostredie, ktoré na nás vyplýva pozitívne A práve to je parketa pre dizajnérov a architektov.

    Ľudské telo v materiálnom prostredí

    V prvom rade musí najbližšie prostredie- mikroprostredie zodpovedať telesným rozmerom človeka, čo je pri mnohých prvkoch nábytku nedodržiavané, nové poznatky z oblasti antropometrie a ergonómie sa ešte nepresadili pri tvorbe nábytku a interiérových prvkov. Od povojnového obdobia naša populácia výrazne rástla, v súčasnosti sa však tento trend zastavuje. Každopádne sú ale mnohé normy zostavené v 60-70 rokoch 20.teho storočia prekonané.

    Ideálny stav je, keď je nábytok rozmerovo nastaviteľný, alebo individuálne navrhnutý „na mieru“.

    Samotný nábytok, obzvlášť ten, ktorý prichádza do priameho a intenzívneho kontaktu s ľudským telom ako je sedací alebo odpočinkový/lôžkový nábytok by mal ponúkať možnosti meniť polohy tela, dať určitú slobodu pohybu, aby sa predchádzalo deformáciám tela, ktoré zas vedú aj ku deformovaným stavom mysle že rôzne zdeformované telo ako sa prejavujú aj na stave našej mysle (ako napr. hrbenie sa pri sedavom zamestnaní vedie ku zníženie celkovej vitality a sklonu k depresiám).

    Obr.:Projekčný ateliér poskytujúci možnosť zaujať pri práci viac telesných polôh (hore), obývačka s rovnakou filozofiou, dole podľa Galen Cranz [2]

    Vo svete došlo k výraznému posunu vo výskume v oblasti ergonómie, anatómie, ortopédie, či fyzioterapie, ktoré prekonávajú určité stereotypy, na ktoré sa boli zvyknutí a neuvažovali sme nad ich správnosťou (pri sedení všeobecne, pri práci, či odpočinku).

    Neuroergonomický prístup ku tvorbe sedacieho nábytku prehodnocuje opodstatnenosť sedenia v pravom uhle a tiež prináša viac pohybu do „sedenia“ pri práci či jedle. (filozofie Petra Opsvika, Galen Cranz, či Dr. Mandala).

    3 základné tézy ako sa dá predchádzať problémom s chrbticou a pohybovým ústrojenstvom:

    1. – dať na výber v telesných pozíciách- hlavná myšlienka filozofie Petra Opsvika: najlepšia poloha je tá ďalšia
    2. – najzdravšie je sedenie ako v sedle obkročmo a sedenie na ploche naklonenej dopredu – poloha polostoja-polosedu- perching
    3. -koncipovať sedenie tak, aby bola možnosť vykladania nôh do rôznych pozícií.

    Obr.: Stage systém od firmy SIS

    Pri tradičnom univerzálnom sedení v pravom uhle je podstatné:

    – mať správny sklon sedadla (opt. 95°)

    – čo najuniverzálnejšie tvarovanie sedákovej škrupiny, bez určujúcich priehlbín, ktoré môžu byť diskriminujúce

    Obr.: Mandalovský sed

     

    – dostatočná neomínajúca chrbtová opierka- podľa možností s otvorom v driekovej oblasti, aby sa dal zadok viac zasunúť dozadu, ale v oblasti lopatiek aby poskytoval dostatočnú rovnomernú oporu

    – pri škrupinovo tvarovaných operadlách s podrúčkami, čo najmenej zvažujúca časť operadla, ktorá už má podopierať lakte, aby sediaci nemal dojem, že mu padajú ruky a zároveň sú príliš vysoké podrúčky obmedzujúce v pohybe trupu a rúk.

    Základná chyba, ktorá sa opakuje u množstva kresiel je príliš veľký uhol medzi operadlom a sedadlom (viac ako 95°), pričom nie je k dispozícii dostatočne vysoké operadlo a podnožka, ktoré sú úplnou nevyhnutnosťou pre dosiahnutie úľavy. Samostatná opierka hlavy pre odpočinkové (príp. pasívne) sedenie je potrebná na uvoľnenie krčnej chrbtice.

    Pri univerzálnom sedení je najlepšie nepoužívať operadlo, pretože ustavičné opieranie nám ochabuje chrbtové svaly, ktoré potom nevydržia bez opory. Môže to trvať aj 2-3 mesiace, kým si máme šancu vytrénovať tieto svaly tak, aby oporu nepotrebovali a my sme nepociťovali bez operadla skorú únavu.

     

     

    Obr.: Skica z knihy P. Opsvika: polohy,
    ktoré sme schopný zaujať napríklad pri počúvaníUkážkou alternatívneho poňatia informačných pultov v náväznosti na netradičné sedenie sú informačné pulty so sedlovým sedením na Central terminale v Stockholme (Obr.).

    Spolužitie“ s výrobkami by malo byť jednoduché a zmyslovo podnetné

    Výrobky by tiež mali mať jednoducho pochopiteľnú funkciu a zaobchádzanie s nimi by malo byť zjavné na prvý pohľad, aby sa tak predišlo sérii frustrácií pri ich používaní. Tiež v neposlednom rade musíme myslieť pri navrhovaní aj na ostatné zmysly, Aj keď vnímame väčšinu informácií z okolitého sveta očami, zapojiť aj ostatné zmysly pri vnímaní prostredia prináša inú kvalitu do života. Priestor vnímame aj rukami a celým telom, tie vnímame jeho zvuky a vône a to je fakt, ktorý sa často pri tvorbe prostredia podceňuje. Len pri jednoduchom dotýkaní sa povrchov objektov v priestore sa nám do povedomia dostáva množstvo podnetov, ktoré nás ovplyvňujú podľa odkazu (pozitívne alebo negatívne), ktorý v sebe majú.

    Obr.: Haptické vlastnosti povrchu sa nám ukladajú do podvedomia ovplyvnia celkový dojem a atmosféru, ktorú si pobytu v prostredí odnášame

    Priestor navrhovaný s ohľadom na človeka by mal:

    ● byť prehľadný , pretožedezorientovaný, znamená psychotický. Vo verejných priestoroch môže byť dezorientácia plánovaná, máva aj nejaký zámer ako pri usporiadaní regálov v supermarketoch, pri výstavných expozíciách a pod, dlhodobejšie zdržiavanie sa v takomto priestore ale prináša vyššie spomínaný psychotický stav.

    ● ponúkať dostatočne vzdušné a pohyb podporujúce riešenie, pretože veľkosť priestoru subjektívne hodnotíme podľa toho, aké činnosti v ňom môžeme vykonávať a na aké materiálne prekážky v ňom pri bežných činnostiach narážame

    ● svojou samotnou koncepciou ponúkať možnosti variovať telesné polohy počas práce aj odpočinku

    ● mať koncepčne navrhnuté dostatočné množstvo úložných priestorov tak, aby sa predchádzalo nekontrolovateľnému hromadeniu vecí a tým aj kumulácii externých zmyslových podnetov. Čo sa týka množstva viditeľných osobných vecí a dekorácií, mala by byť v miestnosti nastolená rovnováha, žiaden extrém nie je dobrý, ani príliš málo ani príliš veľa stimulov.

    ● riešenie priestoru by malo podporovať možnosť rozdelenia teritórií, ktoré sú kontrolovateľné tým užívateľom, ktorému je teritórium určené. Mať kontrolu na územím (teritórium), je prvý predpoklad, aby sme sa niekde cítili bezpečne. Ženy skôr preferujú chránený priestor, muži zase skôr otvorené priestory. Toto platí pri všetkým miestnostiach – v obytných priestoroch, napríklad pri sedení v obývačke, je tiež nepríjemné, keď sa potrebujeme vytočiť celým trupom, aby sme videli, kto prichádza a platí to obzvlášť v spálni, ktorá by mala byť našim bezpečným „brlohom“.

    ● ponúknuť tolerantné riešenie pre všetky typy osobností, a tiež pri koncipovaní obytného priestoru zohľadniť rozdielnosti v temperamente/typológii osobností a ponúknuť v priestore na výber z riešení vhodných pre obe kategórie- introverta aj extroverta, pretože pravdepodobnosť že sa v jednej domácnosti stretnú zástupcovia oboch skupín je viac než pravdepodobná.

    Tu je niekoľko príkladov, ako môžeme aplikovať niektoré princípy stavebnej biológie:

    Človek a drevo

    Autor: Veronika Kotradyová

    V obydliach /budovách žijeme len posledných cca 10 000 rokov. V porovnaní ku 6 miliónom rokov, ktoré sme strávili pri našej evolúcii v prírode, je to zanedbateľné číslo. Tento fakt v nás zanechal nezmazateľné (alebo súčasnou kultúrou ťažko zmazateľné) stopy, náš nervový systém sa totižto nemení tak rapídne a viac-menej funguje rovnakým spôsobom ako to bolo pri jeho vzniku, keď sme ešte žili v divočine.(Obr.1) Preto sú pre nás na pohľad, či na dotyk prírodné materiály stále príjemné. Pripomínajú nám aj to, že sme aj vďaka nim mali šancu prežiť.

    Drevo je mimoriadne inteligentný materiál, ktoré má aj neskôr svoju „hlavu“ a neznesie, aby s s ním zaobchádzalo necitlivo, čo vám potvrdia dobrí stolári. Svojimi fyzikálno-mechanickými vlastnosťami vynikajúci stavebný materiál s množstvom pozitívnych vlastností pre tvorbu mikroklímy vo vnútornom prostredí, navyše je pri svojej pevnosti stále veľmi tvárne a pomerne ľahko opracovateľné, čo ho predurčuje aj pre fenomén „urob si sám“.

    Drevo na pohľad

    Obr.1. Farba nasich domacich drevin je prevazne hneda s nadychom zltej, cervenej a zelenej exotické dreviny rozširujú túto farebnú paletu až po čiernu akú má napríklad eben.

    Drevo je jednoznačne v našich zemepisných šírkach najpreferovanejší materiál v interiéri – na jeho stavebných prvkoch ako sú podlahy, dvere či schodiská a predovšetkým pri tvorbe nábytku. Vizuálne na nás účinkuje mimoriadne pozitívne svojou textúrou a farbou, aj keď hnedú ako farbu samotnú málokto označí ako svoju obľúbenú, je stále najpoužívanejšou farbou v interiéri a tiež pri ošatení. Atraktivita materiálu ako je drevo nespočíva ale v jeho farbe (prevažne hnedá, žltá, červená a zelená) . Z našich výskumov vyplýva, že to, čo účinkuje na človeka čo sa vizuálneho vnímania týka silnejšie, je práve jeho textúra. Navyše je textúra vnímaná aj hapticky.

    Tiež intenzita farby, resp. to, či je farba svetlá (javor, breza, hrab, smrek), medium (buk, dub, jaseň, agát, brest, čerešäa, hruška, slivka, smrekovec, borovica) alebo tmavá (orech, gaštan) je pre nás podstatné. V našej kultúre je viac preferované skôr tmavé zafarbenie a aj keď existuje veľké množstvo prírodných farieb dreva, stále to nestačí a aj preto existujú moridlá, ktorými sa dá z duba napríklad docieliť výzor tmavého orecha. Popularita tmavého zafarbenie aj na veľkých plochách spočíva možno v tom, že si tak ľudia snažia navodiť určitú nostalgickú atmosféru pripomínajúcu dávne zašlé časy, aj keď veľké tmavé povrchy miestnosť opticky zmenšujú a neodporúča sa ju dávať do malých miestností. Svetlá farba dreva je u nás spájaná skôr so škandinávskym štýlom zariaďovania.

    Obr.2 Drevo vie starnúť s gráciou, ktorú mu môžu umelé materiály závidieť

    Prirodzené starnutie je jav, ktorý je pre povrch dreva prirodzený, v interiéri predovšetkým kvôli UV-žiareniu a v exteriéri aj kvôli vlhkosti a poveternostným vplyvom nám šedne.

    Drevo však vie starnúť s gráciou, ktorú mu môže ostatné umelé materiály závidieť (Obr.2). Starnutím sa tiež zvýrazňuje jeho textúra, stáva sa viac kontrastnou a tak aj plastickejšou.

    Existujú už technológie na biologickej (enzymatickej) báze ako je napr. BIOOD, ktoré už vopred drevo pravidelne „zošednú“, pretože zmena farby je viac akceptovaná, keď je pravidelná po celej ploche.

     

    To, či je textúra dreva pravidelná a tým pádom aj kľudnejšia alebo nepravidelná a dynamickejšia (môžeme použiť aj názov veľkokvetá) na nás pôsobí viac než si myslíme. V priestoroch, kde si chceme oddýchnuť ako je príklad spálňa alebo wellness je zmysluplnejšie nedávať krikľavé farby a dynamické textúry a naopak.

    V oboch prípadoch je však podstatné, aby bola zachovaná jej kontinuita, aby prechádzala z jedného dielca na druhý s ním susediaci pravidelne (Obr.4).

     

     

    Obr. 3. Komoda z amerického orecha, momentálne mimoriadne obľúbenej dreveniny, dizajn: Veronika Kotradyova a Ingrid Stanová

    Nepravidelnosť je často spôsobená aj chybami dreva ako sú napr. hrče. (Obr.4). Pôsobia aj ako taký ukazovateľ toho, kde je naša hranica akceptovania nedokonalosti, ak je to navyše prirodzenosť pre daný materiál. Výskumy ukazujú, že užívatelia skôr akceptujú aj chyby dreva, ak sú rozmiestnené v náhodnej rovnováhe, pravidelne po celom povrchu, separátnou kapitolou je štruktúra obkladov, podláh, či stropov, kde sa jedná o veľké plochy vytvorené z menších dielcov, ktoré každé má svoju textúru. Tu už funguje určité paušalizovanie nášho zraku, ktorý takýto „obrázok“ vyhodnocuje ako celok v zmysle, že celok je viac než sumár jednotlivých častí. (Obr.5).

    Obr.4 Hrče sú neoddeliteľnou súčasťou hlavne ihličnateho dreva, ich náhodna vyváženosť je však na pohľad príjemná, Chapelle St. Loup in Pompaples, Photo:Milo Keller in Detail 10/2010).

    Obr. 5 Textura dreva a hlavne štruktúra vytvorená z množtva dielcou s vlastnou textúrou ako je to pri štruktúre tohoto dreveného obkladu v opere v Oslo, keď je vyvážene náhodná, je prijateľnejšia pre uživatelov

    Ak textúra dreva nie je povrchovou úpravou prekrytá, vzbudzuje v človeku chuť sa objektu dotknúť. Ak je drevený objekt ešte k tomu povrchovo upravený olejom alebo voskom (alebo prípravkom na ich báze), je tento dotyk o to príjemnejší, pretože dané úpravy prepožičiavajú drevu príjemný hodvábny efekt.

    Drevo na dotyk

    Veľmi príjemne pôsobí drevo bez povrchovej úpravy, a vďaka jeho väčšej drsnosti a pórovitosti, kde sa nachádza vzduch ako izolant, je pri kontakte s ním navodiť vyšší tepelný komfort. Platí tu, že čím je povrch hladší, tým je aj „chladnejší“.

    Svojou pórovitosťou má drevo tak ako aj iné prírodné materiály ako je hlina schopnosť aj regulovať vlhkosť v miestnosti, musí však byť bez povrchovej úpravy, alebo ak aj je povrchovo upravené, tak by malo mať otvory, cez ktoré môže vlhkosť vnikať a odchádzať.

    Pri porovnávaní komfortu pri dotýkaní sa rukou ale aj zadkom, stehnami a chrbtom sa potvrdilo, že najhorši komfort, čo sa týka tepelnej pohody, tvrdosti, schopnosti sať vlhkosť a tiež pocitu kontroly nad polohou sedenia (teda aby sme nemali pocit, že sa príliš po povrchu šmýkame), mal leštený polyproplylén a kovy, v našom prípadne konkrétne hliník a najlepšiu zase mäkké smrekové drevo bez povrchovej úpravy.

    Čo sa týka povrchovej úpravy, aj rámci povrchov dreva sú rozdiely, Namenj konfortné čo sa dotyku týka sú lakované povrchy, lepšie na tom sú olejované a voskované povrchy a najlepšietie neupravené- surové, ale hladké.

    Cielené napodobňovanie textúry dreva pri dekoračných fóliách pre povrchovú úpravu predovšetkým drevotrieskových dosák a MDF dosák je stále dokonalejšie. A aj experti sa niekedy musia porchu dotknúť, aby rozoznali pocit z  rastlého dreva (aj v podobe dyhy) a pocit z dotyku umelej hmoty kou sú fólie/lamináty s textúrou dreva. Jedným z ukazovateľov je teplota povrchu.

    Na tepelný vnem z dreva majú napríklad Kautmana a Okroucký vo svojej knihe Vytvarník a drevo (1990) nasledovný názor:

    je to malá vodivosť tepla, ktorá vyplýva z toho, že bunky svetlého dreva sú naplnené vzduchom. Preto sa suché drevo, pokiaľ nie je tmavo sfarbené, na slnku tak nerozpáli, ako napríklad kameň, na mraze nechladí ako oceľ – a keďže je navyše schopné sať z dlane pot, sú drevené rúčky nástrojov príjemnejšie ako rúčky z plastov. Nie nadarmo sa o drevených interiéroch hovorí, že sú „teplé“, teplom pôsobia v atmosférickom zmysle, ale najmä v zmysle príjemných, človeku primeraných pocitov. Podobne ako je človeku blízke prostredie interiéru z dreva a jeho hmatovo vnímaná atmosféra, tak je mu hmatovo tepelne príjemné aj drevo, ktoré drží v ruke.

    Samozrejme, nemenej dôležitý je haptický vnem vrátane tepelného, z čalúnnických poťahov. Väčšine užívateľov sú príjemnejšie na dotyk hladké povrchy, predovšetkým prírodná useň a bavlna, než syntetické mikroplyše (nehovoriac o ich elektrostatickom náboji). V súčasnosti je už ale možné vyrobiť verné syntetické napodobeniny prírodných materiálov, ktoré sú na dotyk takmer na nerozoznanie od prírodných.

    Príliš luxusný vzhľad je dobrý na pohľad, ale menej vhodný na praktické použitie, obzvlášť pri dlhodobej interakcii. Objekty, ktoré na nás už diaľky kričia: “Nedotýkaj sama!”, nie sú veľmi dobrými spolubývajúcimi.

    Veľmi dôležitá vlastnosť dreva je jeho antiseptickosť. Mnohé svetové výskumy už dokázali, že drevo je schopné ničiť baktérie ako je napr. salmonelóza, čo je zas využiteľné v kuchynskom prostredí napr. pri krájacích doskách a v prostredí so zvýšenou prítomnosťou baktérií ako sú zdravotnícke zariadenia. Musí však byť bez povrchovej úpravy. Tu to však silno naráža na stereotypy, ktoré sú hlboko v našej kultúre vžité a teda, že na baktérie účinkuje predovšetkým voda a silné čistiace prostriedky.

    Drevo a akustika

    Obr 7 Sibelius Hall v Lahti, otočnými panelmi (jedna strana je dýha na povrchu preglejky a na druhej je ten isty panel potiahnutý textíliou filcového typu), čím sa dá striedať medzi akustickou pohodou pre kongresy a prednášky a rezonanciou počas symfonických koncertov.

    Rezonančné vlastnosti dreva sa využívajú pri výrobe hudobných nástrojov. Tie najkvalitnejšie husle, španielske gitary či klavíre sa nezaobídu bez svojich rezonančných dosiek vyrobených z javora či smreku. Vyberajú sa na to špeciálne stromy, ktoré skúsení lesníci vedia odhadnúť, že budú mať rezonančné vlastnosti.

    Iným aspektom dreva akustických vlastností dreva je, že dokáže regulovať akustickú pohodu v interiéri. Čím viac prírodného dreva v interiéri je, tým je väčšia šanca dosiahnuť pohodu, Príliš akusticky chladné priestory sa dajú zmäkčiť predovšetkým textíliami, ale drevo tu hrá významnú úlohu, tie ž čím menej je povrchovo upravené, tým lepšie.

    Súčasné minimalistické interiéry s množstvom materiálov ako je sklo, plasty, kovy, či kameň mávajú príliš veľké echo, ktoré vzniká v priestore napríklad pri kráčaní alebo len pri otváraní a zatváraní dvierok, ktoré je pre užívateľa nepríjemné.

    Aj úplne ticho vo zvukotesných priestoroch nie je psychologicky pre človeka príjemné.

    Pri verejných interiéroch ako sú autitóriá či nahrávacie štúdia sa už s akustikou vpriestoroch cielene manipuluje. Drevné materiály tu tiež hrajú svoju úlohu. Dobrým príkladom je koncertná sála Sibelius Hall vo fínskom Lahti, kde je prostrednítvom preglejovaných panelov výberom materiálov cielene manipuluje aj výberom materiálov.

    Obr 7 Sibelius Hall v Lahti, otočnými panelmi (jedna strana je dýha na povrchu preglejky a na druhej je ten isty panel potiahnutý textíliou filcového typu), čím sa dá striedať medzi akustickou pohodou pre kongresy a prednášky a rezonanciou počas symfonických koncertov.

    Drevo a vône

    Vôňa je pre prvý dojem a neskôr aj celkový dojem veľmi dôležitá. Vieme, že drevo v čerstvom stave príjemne vonia predovšetkým vďaka živici a a prchavým látkam (tzv. extraktvíva), ktoré majú počas života stromu svoje špecifickú funkciu pre jeho prežitie a po jeho zoťatí prchajú a je ich cítiť stále menej.

    Fenoménom v tejto oblasti je drevo borovice limby, z nem. tzv. Zirbenholz a v ang. swiss pine, ktorá má svoje vône veľmi intenzívnu aj po dlhšej dobe od zoťatia.

    Obr. 8 Drevo z borovice limby ma mimoriadne prijemnu vonu, aj preto sa z neho vyrabaju postele a rosty, firma Hubert Feldkircher

    Odporúča sa preto do spální, kde by mala mať táto vôňa blahodárne účinky. Hlavne v Rakúsku sa teraz práve z tohoto druhu borovice vyrábajú postele a latové rošty (Obr.8).

    Chutí nám drevo?

    To, že vnímanie vôní a chutí spolu súvisí už vedecky dokázané. Do kontaktu s našimi chuťovými receptormi prichádza hlavne v potravinárstve, kde môže ovlyvniť celkovú chuť napríklad pri výrobe barikových vín, whiskey či pri balení syrov. Asi každý z nás má na pamati chuť bukovej paličky z nanuku alebo chuť drevenej tyčinky na vyšetrenie hrdla. Nie vždy je to spomienka príjemná.

    Pri stolovaní má drevo však výhodnú pozíciu vďaka svojej prirodzenej vôni a celkovému teplému vzhľadu a priebeh gurmánskeho zážitku to vie ovplyvniť. Jedná sa tu rozhodne o komplexný zážitok, kde pozitívne vlastnosti dreva hrajú rolu aj vizuálne a hapticky. Dovolím si vysloviť hypotézu, že jesť na drevenej masívnej doske stola alebo aspoň na drevenom podnose zvyšuje pôžitok z konzumácie jedla. Voči drevenému „riadu“ majú mnohí ľudia predsudky, že je ťažko čistiteľné a „nejedlé“, ak sa však správne upraví napríklad technikou ako sa vyrábal kedysi bačovský riad, je rovnako vhodné na bežné kuchynské použitie. Dokazujú to aj výrobky rezbára Joža Hrma z Kremnice, ktorý tou technikou vyrába už dlhé roky drevené misky a príbory. (Obr.9)

    Obr.9 Drevené misky z javora s olejovou povrchovou upravou su vhodne aj na každodenné bežné použitie v kuchyni, sú upravené jedlým ľanovým olejom, rezbár Jozef Hrmo, Kremnica

    Drevo, MÓDA a kultúra

    V krajinách, kde je drevo najdostupnejším materiálom, je náš vzťah k nemu aj kultúrne podmienený. V našich zemepisných šírkach, ako aj v Rakúsku, Švajčiarsku a Škandinávii, je vzťah ku drevu veľmi silný. Je evidentné, že existuje aj medzi drevinami určitý branding, teda značkovosť. Inak posudzujú drevo respondenti, keď nevedia, o aké drevo sa jedná a inak, keď je označené.

    To, že ktoré drevo je momentálne trendové sa mení nie doslova každú sezónu, ako je to v móde, ale v priebehu niekoľkých rokov, Výrobcovia drevných materiálov prinášajú každý rok novinky, ktoré prezentujú na veľtrhoch. V súčasnosti je ešte stále veľmi populárny americký orech a tiež jaseň, ktorý slávi popri klasickom dube svoje návrat na scénu.

    Vnútorné prostredie

    Vnútorné prostredie môžeme ovplyvniť  materiálmi

    Cieľom architekta je navrhnúť domy tak, aby sa v nich obyvatelia cítili dobre. Pocit pohodlia závisí od mnohých faktorov. Sú subjektívne, ovplyvnené klimatickými podmienkami, zvyklosťami a kultúrnym prostredím. Atmosféra interiérov a ich vnútorné prostredie – mikroklíma sú ovplyvnené stavebnými materiálmi, druhom stavby a vnútorným zariadením.

    Sú to práve prírodné materiály, ktoré nám vedia poskytnúť zdravšiu alternatívu k mnohým v súčasnosti používaným materiálom. Z prírodných materiálov je využitie dreva, vlny, rastlinných materiálov a hliny v interiéri významné z hľadiska mnohých faktorov, ovplyvňujúcich vnútorné prostredie.

    Vnútorné povrchy a zariadenie môžu priamo zasahovať do všetkých nasledujúcich faktorov tvorby vnútorného prostredia: vzdušná vlhkosť, teplota vzduchu, pohyb vzduchu, charakter vykurovania, ionizácia, osvetlenie a zariadenie, priestorové tvary a proporcie, farebnosť(estetika, kultúra), prechody od tmavej do svetlej, elektrosmog, prítomnosť toxických látok a plesní a zápachu.

    Prírodné stavebné materiály sú produktom našej živej planéty, ich toxíny a emisné látky sú nízke, niektoré majú dobré tepelné aj absorpčné vlastnosti, ktoré z nich robia ideálny stavebný materiál pre naše prostredie. Tieto priaznivé vlastnosti majú v obzvlášť veľkej miere hlina, drevo, vlákniny a vlna.

    Vlhkosť  vnútorného prostredia

    V obytnom priestore je príjemne, ak je hodnota relatívnej vzdušnej vlhkosti od 40 do 50%, nie pod 30% a nie nad 70%. Vzdušná vlhkosť v miestnosti je závislá na vonkajšej vzdušnej vlhkosti, na spôsobe vetrania a na tom, či je v miestnosti nejaký zdroj vlhkosti. Priemerná domácnosť vyprodukuje denne okolo 12 litrov vlhkosti. V priemernom byte pri 20°C teploty vzduchu a 50% rel. vzdušnej vlhkosti, sú vo vzduchu obsiahnuté 3 litre vody vo forme vodnej pary. Zvyšok sa pri normálnej výmene vzduchu vyvetrá. Pri častom vetraní, hlavne v zime (alebo pri spotrebe vzduchu pecou / komínom), prichádza do bytu príliš mnoho chladného vzduchu, a rel. vlhkosť značne klesá. Povrchy z prírodných materiálov, najmä hliny a dreva sú schopné nadbytočnú vlhkosť rýchlo prijať a uskladniť. Krátke a dlhodobé výkyvy relatívnej vlhkosti vzduchu sa tak zmenšia. Tým spravidla zostáva viac vlhkosti vo vnútornom priestore. Väčšina činností, ktoré produkujú vlhkosť, ako napr. sprchovanie, varenie sa opakuje denne. Odpovedajúci výsledok prináša napríklad už aj 15 mm hrubá hlinená omietka.

    Pri nútenom vetraní v NED a v pasívnych domoch sa odporúča oddeliť vykurovanie od vzduchotechniky, lebo niekedy je potreba čerstvého vzduchu menšia, ako by bola potreba, keď je  vzduch využitý na dokurovanie tepelných strát. Ideálne je podomietkové vykurovanie alebo pec, ktoré zabezpečujú sálavé teplo.

    Používanie nových materiálov a zvýšené používanie elektrických zariadení a ich vplyv na naše zdravie nie je v našich podmienkach zatiaľ spochybňované ani dostatočne overované. Pri architektonických návrhoch sa na Slovensku len vo veľmi malej miere zohľadňuje vplyv materiálov na človeka. Pri výbere prevláda skôr určujúci faktor vzhľadu a ceny. Vďaka rýchlemu šíreniu informácií a snahe o zdravší spôsob života sa určite pojem stavebnej biológie rýchlo dostane do povedomia ľudí aj u nás.

    Téma stavebnej biológie sa vyslovene bytostne dotýka každého.

    Hlina v interiéri

    Hlina v interiéri pomáha zvyšovať vzdušnú vlhkosť v zimnom období a môže ovplyvňovať aj ďalšie faktory vplývajúce na tvorbu vnútorného prostredia, ako sú: teplota vzduchu, charakter vykurovania, ionizácia, priestorové tvary a proporcie, farebnosť, prechody od tmavej do svetlej, elektrosmog, prítomnosť toxických látok, plesní, zápachu.

    Na zvyšujúce sa povedomie ľudí o koncepcii zdravého života, a použitie prírodných materiálov, má veľkú zásluhu práca stavebných biológov. Jedným z nich je Hubert Palm, ktorému je pripisovaný pojem stavebnej biológie a výrok, že človek má tri druhy “kože”: vlastnú kožu, druhou kožou je oblečenie a tretiu kožu tvorí budova, v ktorej žijeme. Tiež povedal, že: “Dom by nás nemal izolovať od okolitého sveta, ale by mal vyberať, filtrovať a ponechávať vonku všetko čo je zlé, vítať a zhromažďovať to, čo je dobré. To je možné prostredníctvom výberu správneho miesta, vhodného materiálu, tvaru stavby a správnych technických zariadení.”

    Sú to práve prírodné materiály, ktoré nám vedia poskytnúť zdravšiu alternatívu k mnohým v súčasnosti používaným materiálom. Z prírodných materiálov je využitie hliny a hlinených materiálov v interiéri významné z hľadiska mnohých faktorov ovplyvňujúcich vnútorné prostredie.

    Vnútorné prostredie môžeme ovplyvniť

    Cieľom architekta je navrhnúť domy tak, aby sa v nich obyvatelia cítili dobre.

    Pocit pohodlia závisí od mnohých faktorov. Sú subjektívne, ovplyvnené klimatickými podmienkami, zvyklosťami a kultúrnym prostredím. Atmosféra interiérov a ich vnútorné prostredie – mikroklíma sú ovplyvnené stavebnými materiálmi, druhom stavby a vnútorným vybavením.

    Tvorba interiérov z hliny a využitie rôznych hlinených výrobkov môže zasahovať do všetkých nasledujúcich faktorov tvorby vnútorného prostredia: vzdušná vlhkosť, teplota vzduchu, pohyb vzduchu, charakter vykurovania, ionizácia, osvetlenie a zariadenie, priestorové tvary a proporcie, farebnosť(estetika, kultúra), prechody od tmavej do svetlej, elektrosmog, prítomnosť toxických látok a plesní, zápachu.

    Tab.1:. Výsledky testov Gernota Minkeho

    Graf ukazuje, že najvhodnejšie z testovaných materiálov do intriéru sú drevo a hlina.

    Vnútorné prostredie a hlina

    “Prírodné stavebné materiály sú produktom našej živej planéty, ich toxíny a emisné látky sú nízke, niektoré majú dobré tepelné aj absorpčné vlastnosti, ktoré z nich robia ideálny stavebný materiál pre naše prostredie.

    Tieto priaznivé vlastnosti majú hlinené stavebné materiály v obzvlášť veľkej miere. Dokážu absorbovať vzdušnú izbovú vlhkosť prostredníctvom kapilárneho vzlínania. Stupeň absorpcie závisí na tvare a veľkosti “pórov” povrchu materiálu. Okrem toho, ílové minerály v hlinených materiáloch môžu tiež absorbovať a ukladať vlhkosť vo svojej molekulárnej štruktúre. Ílové minerály, ktoré sú pojivom hlinených materiálov, sú veľmi malé a ich molekuly majú veľkú povrchovú plochu. Povrch má tiež množstvo otvorených väzieb, a im zodpovedajúcu schopnosť vstupovať do chemických väzieb, čo je vlastnosť, ktorá je využívaná na rôzne účely. Vedecky povedané – ílové minerály majú veľkú schopnosť katiónovej výmeny a preto

    dokážu viazať niektoré škodlivé látky a tým pozitívne ovplyvniť vnútorné prostredie

    Vlhkosť vnútorného prostredia

    V obytnom priestore je príjemne, ak je hodnota relatívnej vzdušnej vlhkosti od 40 do 50%, nie pod 30%, nie nad 70%. Vzdušná vlhkosť v miestnosti je závislá na vonkajšej vzdušnej vlhkosti, na spôsobe vetrania a na tom, či je v miestnosti nejaký zdroj vlhkosti. Priemerná domácnosť vyprodukuje denne okolo 12 litrov vlhkosti. V priemernom byte pri 20°C teploty vzduchu a 50% rel. vzdušnej vlhkosti, sú vo vzduchu obsiahnuté 3 litre vody vo forme vodnej pary. Zvyšok sa pri normálnej výmene vzduchu vyvetrá. Pri častom vetraní, hlavne v zime (alebo pri spotrebe vzduchu pecou / komínom), prichádza do bytu príliš mnoho chladného vzduchu, a rel. vlhkosť značne klesá. Hlinené povrchy sú schopné nadbytočnú vlhkosť rýchlo prijať a uskladniť. Čím hrubšia je vrstva, a čím viac ílu obsahuje, tým viac vlhkosti môže stena absorbovať. Krátke a dlhodobé výkyvy relatívnej vlhkosti vzduchu sa tak zmenšia absorpciou vlhkosti do povrchov a Stein z hliny. Tým spravidla zostáva viac vlhkosti vo vnútornom priestore. Väčšina činností, ktoré produkujú vlhkosť, ako napr. sprchovanie, varenie sa opakuje denne. Odpovedajúci výsledok prináša už aj 15 mm hrubá hlinená omietka. Pri tenších omietkach je účinok na vnútorné prostredie problematické.

    Tab.2:. Výsledky testov Gernota Minkeho

    Tab.3:. Výsledky testov Gernota Minkeho

    Graf “Porovnanie rôznych vrecovaných suchých zmesí” ukazuje, že nie je hlina ako hlina. Sorpčné vlastnosti sú závislé na danom podiele trojvrstvových minerálov, ktoré majú veľkú schopnosť s pridaním vody napučať. Ako ukazuje porovnanie, omietky majú iné vlastnosti, lebo majú rôzny podiel ílových minerálov, alebo obsahujú rozdielne íly, ktorých schopnosť napučania sa líši. Mineralógia ovlyvňuje aj ďalšie technické vlastnosti, ako je pevnosť hrán a odolnosť voči oteru – oteruvzdornosť.

    Dobrá hlinená omietka sa preto vyznačuje optimálnou kombináciou týchto vlastností. Do istej miery má prírodná hlina už optimálne zloženie a hliniská obyčajne vykazujú dobré vlastnosti.

    Farebnosť

    Hlina je sfarbená podľa minerálov, z ktorých zvetrávaním vznikla. Pre estetické účely sa pridávajú do hliny prírodné pigmenty, alebo výraznejšie farby oxidantov.

    Prírodné sfarbenia na nás príjemne pôsobia a všetky spolu dobre ladia. hlinené povrchy môžu mať rôznu úpravu od pohľadovej ubíjanice a režného nepáleného muriva až po rôzne povrchy hlinených omietok. Hlinené omietky môžu mať rôznu povrchovú štruktúru a textúru podľa prímesí a spracovania povrchu. Je možné robiť rôzne sgraffitá, odtlačky či dokonca modelovať z omietky rôzne tvary – poloreliéfy.

    Mäkký prechod z tmy ku svetlu

    Pre oko je náhly prechod z tmy ku svetlu nepríjemný, ako to môžeme často pozorovať pri osteniach okien. Pri hlinených omietkach sa dáva prednosť zaobleniu hrán aj kvôli ochrane rohov. Preto sú na ostení okien spravidla mäkké obliny s mäkkým prechodom od tmavej do svetlej.

    Charakter vykurovania

    Vyvážený pomer sálania a teploty vzduchu. Všetci sa cítime dobre v blízkosti akumulačnej (kachľovej) peci, a na druhej strane sa cítime nepríjemne v domoch s nedostatočne zateplenými stenami, ktoré sálajú chlad.

    Okolité plochy a vzduch v miestnosti majú priemernú teplotu okolo 20°C. V domoch, ktoré majú dobre zateplené obvodové steny, môže byť pri vyššej teplote povrchov a pri vykurovaní sálavým telesom, teplota vzduchu v miestnosti nižšia, čo prispieva k lepšej pohode.

    Pec s povrchom z hliny alebo stenové vykurovanie zaomietané pod hlinenou omietkou sa pokladajú za najzdravší spôsob vykurovania.

    Hlina má dobrú akumulačnú schopnosť a preto môže tlmiť výkyvy teplôt. Využíva sa to najmä v lete, kedy sa aj v pasívnych domoch môže v noci cez otvorené okná hlina ochladiť a clad naakumulovať a cez deň tak môže pomôcť udržať príjemnejšiu teplotu.

    Elektrosmog

    Podľa výskumu Gernota Minkeho hlina tieni pulzujúcemu žiareniu mobilných telefónov. Čím je vrstva hrubšia, tým je účinnejšia. Za zmienku stojí, že v hlinených domoch si niekedy treba výkon mobilu nastaviť na maximum, aby ho bolo možné používať.

    Ióny

    Ióny sú pozitívne alebo negatívne nabité častice. Rozlišujeme veľké a malé ióny. Príjemne osviežujúci vzduch pri mori, na horách alebo v lese, má vysoký podiel malých iónov s miernou prevahou negatívnych nábojov.

    „Vzduch, ktorý dýchame v priemyselných oblastiach, ktorý má len málo, alebo nemá vôbec negatívne ióny, je vitálne slabý a tým neprispieva k zdraviu ani k dobrému pocitu, a pri dlhšom pôsobení môže vyvolať aj choroby.“ Sanum Post 50/100 „Vergessene Faktoren – die Ionen in der Atemluft“ O iónoch a pohode vnútorného prostredia sa zatiaľ málo skúma a aj málo vie. Zdá sa však, že hlinené omietky ovlplyvňujú skladbu iónov v miestnosti, a tým aj vnútorné prostredie. Aspoň takto popisujú obyvatelia hlinených domov ich vnútornú atmosféru.

    V hlinených domoch je vhodné také stenové vykurovanie, pri ktorom sú trubky uložené v hlinenej omietke. Má to štyri prednosti:

    · vylúčia sa veľké ióny

    · vylúčia sa závany horúceho vzduchu v miestnosti

    · dosiahne sa priaznivé rozloženie teploty po celej výške

    miestnosti

    · zvýši sa podiel sálavého tepla

    Využitie hliny v kombinácii s inými materiálmi

    Hlina nemá dobré tepelno izolačné vlastnosti a preto stavby treba navrhovať tak, aby bola hlina vhodne využitá v interiéri, tam kde sa najviac uplatnia jej vlastnosti. V našich podmienkach pri súčasnom štandarde skôr vyhovuje využiť hlinené akumulačné steny vo vnútri dispozície. Domy z prírodných materiálov obyčajne okrem hliny a dreva využívajú prírodné izolačné materiály ako sú: celulóza, drevovláknité dosky, korok, ovčia vlna, ľanové a konopné izolačné rohože, slamené baly a rákosové rohože.

    Hlina a remeslo

    Vedieť posúdiť vlastnosti hliny a namiešať správnu zmes pre konkrétnu stavebnú hlinársku techniku je remeslom, ktoré na Slovensku ovláda len veľmi málo ľudí. Do začiatku minulého storočia to bolo bežnou zručnosťou. Dnes sa snažíme znovu získať stratené vedomosti a zručnosti a robíme to aj v spolupráci s okolitými krajinami, kde začali so záchranou tohto remesla už pred niekoľkými rokmi. O.z. ArTUR sa zaslúžilo o preklad a adaptovanie učebných materiálov pre hlinenú omietku a materiály sa budú využívať na rôznych úrovniach vzdelania. Dôležité je vyučiť remeselníkov a informovať architektov.

    Zhrnutie

    “Na stavbu ľudských prístreší treba využívať materiály, ktoré možno nájsť na povrchu zeme alebo v jej horných vrstvách, tam, kde človek žije: hlina, kameň, drevo, rákos, atď. […]. Veľmi dôležitý je vzťah medzi materiálom a človekom. Vložená energia a láska, dialóg medzi remeselníkom a materiálom, sú do materiálu vložené natrvalo a pôsobia pozitívne aj na neskorších užívateľov.” Citát Hassana Fathy, egyptského architekta, ktorý sa v Egypte zaslúžil o znovuvyužívanie hliny v čase, keď začali do krajiny prenikať západné stavebné materiály, často nevhodné pre domáce klimatické podmienky.

    V našich podmiekach sa hlina odjakživa využívala, no v minulom storočí boli tradícia a remeslo práce s hlinou takmer úplne preušené. V súčasnosti by sme sa mali snažiť nadviazať na vedomosti a zručnosti našich starých rodičov a využiť hlinu znovu v náš prospech pri novostavbách ale aj pri obnove starých hlinených domov.

    Autor: Ing. arch. Zuzana Kierulfová

    Literatúra: Kol. autorov, Hlinené omietky (učebný materiál), 2010

    Najbližšie udalosti
    mar
    30
    Št
    9:00 Kurz: Špecialista na hlinené omi... @ Ekocentrum ArTUR
    Kurz: Špecialista na hlinené omi... @ Ekocentrum ArTUR
    mar 30 @ 9:00 – apr 1 @ 15:00
    Kurz: Špecialista na hlinené omietky: M4 - Návrh interiéru s hlinenými omietkami a M5 - Dekorácie s hlinenými omietkami @ Ekocentrum ArTUR | Hrubý Šúr | Bratislavský kraj | Slovensko
    Spojený kurz M4 a M5 Pozývame začiatočníkov aj skúsených na Kurz ďalšieho vzdelávania, akreditovaný MŠ SR a uznaný Európskymi partnermi. Lektori:  Ľubica Gulašová Obsah kurzu : Dekoratívne omietky, dekorácie na stene: sgraffito, modelovanie,  návrh farebného hlineného interiéru Kurz končí tretí deň skúškou a udelením certifikátov. Obsah M4: Cestovanie kultúrami 1 hod Symbolika farieb 1 hod Radenie farieb 1 hod Farebný kontrast 1 hod Účinky farieb 1 hod Farebná tvorba 2 hod Farebnosť hlinených omietok 3 hod Zhotovenie vzoriek 2 hod Farebné jemné omietky 3 hod Obsah M5: Cestovanie kultúrami 1 hod Dekorácie s hlinou 1 hod Ornamenty 2 hod Techniky sgraffita 6 hod Modelovacie techniky 5 hod Učebné osnovy modulu M4 – 20 hod.: Hlinené dekoratívne omietky a farby: Farebné hlinené omietky a dekoratívne omietky: miešanie a farbenie zmesí, prímesi tvoriace štruktúru omietky. Techniky omietania a úprava povrchov: štandard, textúra a štruktúra, techniky hladenia. Základy práce s farbami: symbolika farieb, farebný kruh, zmyslové vnímanie, kontrasty. Základy tvorby interiérov: materiály a povrchy, tvorba
    mar
    31
    Pi
    16:00 Školenie: Ako navrhovať a stavať... @ Univerzitná knižnica Technickej univerzity v Košiciach
    Školenie: Ako navrhovať a stavať... @ Univerzitná knižnica Technickej univerzity v Košiciach
    mar 31 @ 16:00 – 19:00
    Školenie: Ako navrhovať a stavať zo slamených prefabrikátov @ Univerzitná knižnica Technickej univerzity v Košiciach | Slovensko
    Vedúci školenia: Bjorn Kierulf, Zuzana Kierulfová, createrra s.r.o. Prihláška na školenie: https://goo.gl/forms/NK2mIoEld26KYW6p2 Program školenia: • Prehľad o slamenom stavaní v SK a v EU • Úvod o vlasnostiach slamených panelov • Výroba • Prípadové štúdie • Postup pri projektovaní • Zásady navrhovania • Stavebná fyzika • Detaily • Postup pri stavbe
    apr
    6
    Št
    9:00 M3: Slamené stavanie, metóda: nosná @ ekocentrum ArTUR
    M3: Slamené stavanie, metóda: nosná @ ekocentrum ArTUR
    apr 6 @ 9:00 – apr 8 @ 15:00
    M3: Slamené stavanie, metóda: nosná @ ekocentrum ArTUR | Hrubý Šúr | Slovensko
    ArTUR pripravoval osnovy výučby počas 9 rokov spoločne s partnermi (vzdelávacími “slamenými” inštitúciami) z Francúzska, Rakúska, Nemecka, Veľkej Británie, Holandska a Španielska, Belgicka… Lektori: Boris Hochel, Michal Zibrin Spoznáte: stavebné predpisy v krajine systém stavania z nosných balíkov a jeho špecifické požiadavky projektovania; výhody a nevýhody techniky stavania z nosných balíkov ako sa napojiť na priľahlé stavebné časti (podlahové a stropné/strešné dosky, otvory podľa pravidiel a skúseností z dobrej praxe stavania z nosných balíkov náradie a stroje používané pri slamenom stavaní možné nebezpečenstvá, pravidlá bezpečnosti pri práci, zásady predchádzania úrazom špecifické problémy organizácie slamenej stavby ako čítať a porozumieť plánom/ projektu a výkresu konštrukčných detajlov nevyhnutnosť používať balíky so správnou hustotou poznať rôzne metódy stláčania a ich charakteristika je nevyhnutné balíky zafixovať a poznať rôzne technológie ako to spraviť ako vyplniť medzery medzi balíkmi časový harmonogram prepojený s nákladmi Zvládnete: kontrolu kvality existujúcej konštrukcie používať náradie a stroje pre slamené stavanie odhadnúť nebezpečenstvo spojené so stavaním a vyhnúť sa mu dohodnúť sa na
    Newsletter
    Chcete od nás občas dostať do elektronickej schránky súhrn aktivity na našom webe? Stačí zadať Váš e-mail!